Pritom od svojho draftovania v roku 2004 čelil Eli Manning tvrdému tlaku. Vraj nie je dosť dobrý na vodcovskú úlohu. Nie je dosť dobrý na veľké víťazstvo. Nie je taký dobrý ako jeho otec Archie, kedysi skvelý rozohrávač a najlepší hráč ligy (MVP) v roku 1978. A vôbec nie je dobrý ako brat Peyton, ktorý sa stal „MVP“ a vyhral Super Bowl vlani. Mnoho fanúšikov Giants sa dožadovalo jeho vyhodenia. S kľúčmi od nového cadillacu, auta pre „MVP“ finálového zápasu a s tričkom víťazov Super Bowlu Manning svojim kritikom posmešne zakýval. „Quarterback nie je ľahká pozícia. Musíte dozrieť, tím okolo vás musí zrieť tiež,“ rozprával na hráča amerického futbalu uhladene ešte na ihrisku pár minút po korunovácii. „Ja som svoje sebavedomie nestrácal. Veril som, že som schopný skvele zahrať,“ opakoval skromne Eli.

Slávnejší brat Peyton taký zdržanlivý nebol. Kamera pri stretnutí ho často zaberala, ako kýva zaťatou päsťou, energicky tlieska a kričí. „Dostal som veľa textových správ, aby som sa upokojil, že som v televízii,“ smial sa Peyton Manning. „Ale nedalo sa to. Po akciách, ktoré predviedol, som musel stáť na nohách,“ vysvetľoval slávnejší zo súrodencov. Otec Archie predovšetkým synovi vynadal. „Musíš to všetko robiť až v poslednej minúte?“ kričal. I on sa však nadúval od pýchy. „O tomto sme (doma) nikdy nepremýšlali. Jednoducho sme chceli naše deti dobre vychovať. Mať doma ďalšieho so Super Bowlom - to sa plánovať nedá.“