Turkménsko
24. 11. 2006, 0:00 (aktualizované: 11. 7. 2024, 14:56)
Zdroj: Archív
Turkmenistan
| Názov krajiny: | Turkménsko |
| Rozloha: | 488 100 km2 |
| Počet obyvateľov: | 5 097 028 (2007) |
| Štátne zriadenie: | republika na čele s prezidentom |
| Geografická poloha: | stredná Ázia Mapa Turkménska |
| Časové pásmo: | Slovensko +4 hod. |
| Podnebie: | Turkménsko je najhorúcejšou stredoázijskou krajinou. Teploty v Ašchabade sa počas júla a augusta vyšplhajú nad 50°C. V zime klesajú denné teploty na 3°C, nočné na -4°C. Blízkosť Kaspického mora ovplyvňuje podmienky v pobrežných regiónoch Turkmenistanu so studenšími letami a teplejšími zimami. Zrážky sú v celej krajine zriedkavé, o niečo viac ich spadne na juhu krajiny mimo letnej sezóny. Aktuálne počasie vo svete |
| Hlavné mesto: | Ašchabad |
| Mena: | Turkménsky manat (TMM) |
| Jazyky: | Turkménsky (úradný, 72%), ruský (12%), uzbecký (9%) |
| Správne členenie: | 5 provincií |
| Národnost. zloženie: | Turkméni (85%), Uzbeci (5%), Rusi (4%) |
| Náboženstvo: | islam (89%), pravoslávne kresťanstvo |
| Diplomatické zast.: | SR nemá v Turkménsku diplomatické zastúpenie. Príslušným úradom je Veľvyslanectvo SR v Moskve (Ruská federácia). Pre SR je príslušným Veľvyslanectvo Turkménska vo Viedni: |
Víza a doklady: | Slovenskí občania potrebujú pre vstup do krajiny platný cestovný pas a príslušné vízum. Do 24 hodín od príchodu do krajiny sa cudzinec musí zaregistrovať. Ministerstvo zahraničných vecí SR |
Dejiny:
Púštna krajina Turkménska nikdy nebola cieľom dobyvateľov. Napriek tomu regiónom medzi Kaspickým morom a riekou Amudarja prešlo mnoho armád. Na ceste do Indie tu postavil mesto Alexander Veľký, mesto Ašchabad založili zase Rimania. Neskôr regiónom prešli seldžickí Turci a o dve storočia ich nasledovali na ceste do Európy Džingischánove hordy. Turkménske kmene prišli pravdepodobne spod pohoria Altaj. Po rozpade Timurova ríša sa v 16. storočí rozpadla na niekoľko malých turkménskych štátikov. Z púštnych oáz prepadávali Turkméni karavány, problémy však prišli až potom ako začali prepadávať Rusov.
V roku 1881 vpadla do Turkménska ruská armáda a o tri roky neskôr cárske Rusko zmocnilo celého trans-kaspického regiónu. Počas prvej svetovej vojny sa Ašchabadu zmocnila britská armáda zo severnej Perzie. Po krátkych bojoch s boľševikmi bola mesto v roku 1919 nútená opustiť. V roku 1924 vznikla Turkménska sovietska socialistická republika. Násilná kolektivizácia a zákaz náboženstva bola príčinou vypuknutia gerilovej vojny v roku 1936. Okolo milióna Turkménov z krajiny emigrovalo. Namiesto nich sa v krajine osídlili Rusi. Pri rozpade Sovietskeho zväzu vznikla v roku 1989 nezávislá strana Agzybirlik (Jednota). Bola okamžite zakázaná a komunistická strana vyhlásila v roku 1990 suverenitu krajiny. V októbri 1990 obsadil s podporou 98% voličov nový post prezidenta Saparmurad Nijazov. O rok neskôr bola vyhlásená nezávislosť krajiny.
Následné obdobie patrí prezidentovi Nijazovovi, predsedovi Demokratickej strany (premenovanej Komunistickej strany). Jeho osobný kult prerástol do titulu „ Turkmenbaši“ (otec všetkých Turkménov). Parlament ho menoval doživotným prezidentom krajiny. Zákaz ostatných politických strán a novín, správy o jeho spojení s afgánskym drogovým obchodom znížili jeho popularitu. V novembri 2002 skoro neprežil pokus o atentát. Odvtedy jeho moc v krajine zosilnela.
Bezpečnostné riziká: Bezpečnostná situácia v krajine je uspokojivá. Polícia venuje mimoriadnu pozornosť stráženiu verejného poriadku. Po príchode do Turkmenistanu je každý cudzinec do 24 hodín povinný sa zaregistrovať na polícii podľa miesta pobytu. Registráciu tiež vykonávajú minimálne päťhviezdičkové hotely.
Zdravotníctvo: Odporúča sa venovať mimoriadnu pozornosť hygiene pri zaobchádzaní s potravinami a pitnou vodou, nezabudnúť na lekárničku (vzhľadom na nedostatok liekov) a poistenie liečebných nákladov v zahraničí. V krajine sa začína budovať sieť supermarketov, v ktorých sa potraviny, okrem ovocia a zeleniny, predávajú v pevných obaloch. Turkmenistan je známy tržnicami, kde sa predáva všetko od spotrebného tovaru po mäsové výrobky. Napriek rôznym sanitárnym opatreniam sa odporúča potraviny, vrátane alkoholu, nakupovať mimo tržníc.
Musíte vidieť: Ašchabad – mesto s „nevšednou“ atmosférou, vďaka totalitnému kultu prezidenta Nijazova;
Merv- pozostatky slávneho mesta založeného Alexandrom Macedónskym;
púšť Karakum – možnosť spoznať tradičný život Turkménov;
Kugitang Nature Reserve – najznámejší národný park Turkménska, zahrňuje časť pohoria Kugitnang;
Tolkuchka – typický stredoázijský bazár, rozprestierajúci sa na púšti pred mestskými bránami, možno tu dostať tradičné koberce, ťavy, kozy, strieborné šperky, ale aj náhradné diely do áut;
Doprava: Letecky: do Ašchabadu lietajú linky cez turecký Istanbul, Abú Dábi (SAE), sýrsky Damask a Moskvu. Raz do týždňa sem lieta linka z Londýna a Dillí.
Cestná doprava: Hranica s Iránom je pre cudzincov zatvorená, aj keď tu premáva autobusová linka z iránskeho Mašhadu do Ašchabadu. Využitie autobusov sa môže stať nočnou morou. Linky premávajú nepravidelne, sú preplnené, a zamestnanci sú nepríjemní a občas vyslovene nepriateľsky naladení. Ďalšou možnosťou je dohodnúť sa s taxikárom, alebo iným vodičom smerujúcim do rovnakého mesta.
Vlakom: rovnaká situácia ako pri autobusoch.
Internet(.tm):
www.turkmenistan.com/, www.eurasianet.org/resource/turkmenistan/index.shtml
Komunikácia: Orange (áno), T-mobile (áno)
Ako cestovať:
www.zajazdy.zoznam.sk, www.letenky.zoznam.sk, www.sacka.sk
Do kufra: sprievodcovia: Lonelyplanet.com, Roughguides.com,
Bez záruky:
Prezident Nijazov bol naozaj „populárnou“ figúrou. Jeho sochy okupujú takmer každý piedestál v krajine, jeho portréty by naplnili všetky galérie na svete. Jeho kult osobnosti dosiahol také rozmery, že ak by to videl Lenin očervenel by závisťou. V roku 2002 pomenoval mesiace v kalendári po sebe, svojej matke a po svojom „duchovnom“ poradcovi.
Prečítajte si aktuálne správy z Turkménska na Bleskovky.sk
Zdroj/autor: MZVSR, CIA-World Factbook, Lonely Planet, drom
