Viac ako len domček z kariet

Šikmou strechou sa rozumie stavebná konštrukcia, ktorá chráni vnútorné alebo vonkajšie prostredie so sklonom do 45° a je vystavená priamemu pôsobeniu poveternostných vplyvov. Šikmá strecha na domčeku z karát by sa možno dala prirovnať k streche nezateplenej.

Nás však bude viac zaujímať zateplená šikmá strecha, ktorá slúži na vytváranie obytných podstrešných priestorov, čo je v našich podmienkach fenomén s najsilnejším rozvojom v oblasti výstavby rodinných domov a bytov. A vzhľadom na tradíciu, funkčnosť, ale aj estetické hľadisko bude tento trend určite pokračovať. Pitva – povinná účasť pre budúcich stavebníkovZateplená šikmá strecha je ucelený systém vrstiev a skladá sa z niekoľkých hlavných či pomocných častí:

Krytina – to je hlavná hydroizolačná vrstva, ktorá chráni ostatné časti strešného plášťa a vnútorný priestor pred pôsobením poveternostných vplyvov, najmä pred pôsobením vody, vlhkosti a vetra. Strešná krytina môže byť povlaková (asfaltové pásy, plastové fólie), skladaná tvrdá (betónová alebo pálená škridla, vláknocementové segmenty, plech, dosky na báze polykarbonátu či skla) alebo skladaná mäkká (asfaltový šindeľ, bitúmenová krytina). Pomocná montážna konštrukcia – slúži na upevnenie krytiny. V prípade skladaných krytín je ňou rošt a pri povlakových krytinách a asfaltových šindľoch to je debnenie (nazýva sa aj plný záklop). Poistná hydroizolácia – je difúzna fólia, ktorá sa nachádza pod krytinou medzi nosnou a pomocnou konštrukciou. Môže byť na pevnom podklade – debnení – alebo voľne na krokvách a slúži na bezpečné odvedenie vody mimo strešnej roviny. Chráni ostatné vrstvy strešného plášťa proti náporovému dažďu, snehu, vetru a prachu alebo v prípade poruchy alebo poškodenia krytiny preberá funkciu hlavnej hydroizolácie. Mala by umožňovať prestup vodnej pary z tepelnej izolácie do priestoru pod krytinu. Môže obsahovať aj špeciálne vrstvy, ktoré zabraňujú prehrievaniu strešného plášťa v letných mesiacoch a zároveň znižujú prienik škodlivého elektromagnetického žiarenia. Počas zhotovovania novej strechy, kým sa položí krytina, môže na určitý čas, ktorý určuje výrobca takzvanou UV stabilitou, plniť funkciu hlavnej hydroizolácie. Nosná strešná konštrukcia – najčastejšie je vytvorená z drevených krokiev, ale existujú aj iné možnosti.Tepelná izolácia – ideálne je, ak zabezpečuje vytvorenie a udržanie príjemných tepelných podmienok v podkroví bez zbytočných energetických strát. Najčastejšie ju tvoria materiály na báze minerálnych vláken alebo polymérov (polystyrén, polypropylén, segmenty na báze tvrdeného uretánu), niekedy aj penového skla.Parozábrana – je robustná fólia. Rozdiel teplôt vonkajšieho a vnútorného prostredia doslova tlačí vodnú paru cez strešný plášť hore a parozábrana prepúšťa len také množstvo vodných pár, aby ich bolo možné zo strešnej konštrukcie odvetrať, čiže musí obmedziť prestup vodnej pary a tvorbu kondenzátu v tepelnej izolácii. Tým sa zvyšuje aj životnosť krokiev a drevených častí strešného plášťa, pretože sa zabraňuje pôsobeniu drevokazných húb. Môže byť pokrytá aj reflexnou vrstvou, ktorá odráža sálavé teplo späť do interiéru, čím sa znižujú energetické straty a zároveň zabraňuje prieniku škodlivého elektromagnetického žiarenia. Výplňová nenosná konštrukcia – tvorí ju drevený alebo kovový rošt, na ktorý sa upevňuje podhľad a pohľadová vrstva.Pohľadová vrstva – je posledná vrstva strešného plášťa v interiéri. V minulých rokoch sa najčastejšie používal drevený profil, ktorý dnes prekonala sadrokartónová doska. Používajú sa aj sadrovláknité dosky, drevoštiepkové dosky, laminátový drevotrieskový profil a podobne.Všetky tieto vrstvy tvoria jeden ucelený systém a vynechaním, nevhodným návrhom alebo neodborným vyhotovením niektorej časti môžu vzniknúť vážne poruchy celého strešného plášťa.

V dnešných časoch už nestačí mať obytný priestor, kde sa kúri, svieti a vetrá, teda kde je príjemná pohoda. Pri cenách energií je podstatná aj energetická bilancia. Takže strešný plášť musí vyrovnať teplotný skok medzi exteriérom a interiérom a zároveň musí chrániť vnútorné prostredie. Závisí od jednotlivých vrstiev a predovšetkým od tepelnej izolácie, aká bude strecha energeticky úsporná. Preto treba brať do úvahy, že: v obytnom prostredí je veľa vlhkosti. Len jeden dospelý človek uvoľní pri dýchaní denne 2 litre vody, pranie a kúpanie štvorčlennej rodiny vyprodukuje 3 litre vody vo forme pary, varenie ďalšie 2 litre vody. Keď je strešná konštrukcia zle navrhnutá a zrealizovaná, tak takáto vlhkosť kondenzuje a neskôr spôsobuje poškodenie dreva a tepelnej izolácie alebo iných stavebných častí domu.Strešné konštrukcie tvoria ucelený systém, v ktorom sa jednotlivé časti navzájom ovplyvňujú a spolupôsobia aj so všetkými detailmi. Na to sa často zabúda alebo sa šetrí na nesprávnom mieste – takže odbornú práce dajte radšej robiť odborníkom, nakoniec vás to vyjde určite lacnejšie ako nekonečné opravy.

Čo sa stáva, a nemalo by sa stať, alebo buďte generálom pred bojomPríliš často sa stáva, že aj dobre navrhnutá strecha sa počas realizácie premení na veľkú kopu problémov, ktoré vznikajú šetrením na nesprávnom mieste, neodborným zhotovovaním a radami od suseda.

Takže poučenie z chýb iných: Pozor na nedostatočne vysušenú nosnú drevenú konštrukciu alebo napadnutú drevokaznou hubou, pretože, žiaľ, existujú rýchlovýrobcovia tejto dôležitej časti strechy, ktorí vám ponúknu drevo na krov za výhodných podmienok, avšak vhodné akurát do kozuba.Sklon strechy pri tvrdej skladanej krytine nemá byť menší ako 17°, pričom mu nesmie chýbať vodotesné podstrešie alebo vhodná poistná hydroizolácia.Nevhodný výber poistnej fólie – ak sa napríklad polyetylénová mikroperforovaná fólia, ktorá má minimálnu hydroizolačnú schopnosť, použije na debnení – môže zapríčiniť tvorbu kondenzátu, ktorý zaťažuje debnenie.Nedostačujúce odvetranie v hrebeni strechy spôsobuje tvorbu kondenzátu, ktorý potom steká do izolácie.Pri nedodržaní predpísaného presahu poistnej hydroizolácie pri napájaní jednotlivých pásov fólie (10 cm) hrozí pri silných zrážkach zatečenie.Nevhodné riešenie ukončenia hydroizolačnej fólie na spodnej strane strešnej roviny, často prečnievajúca a zasahujúca fólia až do odkvapu.Ak pri zhotovovaní šikmej strechy ostane poistná hydroizolačná fólia nezakrytá dlhšie, ako je lehota povolená výrobcom, môže sa poškodiť jej hydroizolačná vrstva, a tak sa stane celá fólia nefunkčná.Ak sa náhodou pri montáži poškodí poistná hydroizolačná fólia, nesmie sa dodatočne opravovať zospodu, ale ešte pred zakrytím krytinou sa musia poruchy opraviť záplatou zhora.Nedostatočne nadimenzovaná tepelná izolácia, na ktorej sa šetrilo, vám k príjemnej pohode v podkrovnom priestore nepomôže. Hlavná vrstva by nemala mať menej než 16 cm a druhá vrstva by nemala byť tenšia ako 4 cm, čo platí v našich klimatických podmienkach. Ako na celej streche, tak aj v tomto prípade je dôležité dokonalé vyhotovenie technických detailov, aby nevznikali tepelné mosty, s neskorším výskytom plesní.Najväčšie a najčastejšie chyby sa robia pri vyhotovení parozábrany. Kvalitné, no niekedy možno drahšie materiály sa často nahrádzajú lacnými, ktoré sú často určené na iný účel. Často sa parozábrana nahrádza stavebnou fóliou určenou na balenie. V nej veľmi ľahko vznikajú mikrotrhliny, cez ktoré sa potom do tepelnej izolácie dostáva vodná para. A to je hotová katastrofa – mokrá tepelná izolácia je totiž absolútne nefunkčná, pretože namiesto toho, aby korigovala rozdiel teplôt medzi exteriérom a interiérom, pôsobí ako vodič a prenáša vysokú alebo nízku vonkajšiu teplotu dovnútra.Pri parozábrane sú veľmi dôležité aj dokonalé spoje. Nevhodný typ pásky, ktorá časom stráca lepivosť a odpadáva, spôsobuje, že do tepelnej izolácie sa dostane vodná para. Preto je nevyhnutné používať na všetky napojenia parozábrany len také materiály, ktoré sú na to určené výrobcom.Kameňom úrazu až príliš často bývajú prestupujúce konštrukcie (komín, štítové murivo a podobne), kde sa spoje parozábrany a konštrukcie väčšinou riešia pomocou akrylátového tmelu, a dokonca bez tesniacej pásky. Pozor, detaily treba vyriešiť dokonale!Zabúda sa aj na takzvanú montážnu medzeru medzi pohľadovou vrstvou a parozábranou, ktorá je dôležitá na vedenie elektroinštalácie a na upevnenie pohľadovej vrstvy. Ak sa tam nenachádza, parozábrana sa pri vedení elektroinštalácie zákonite poruší a vodná para môže prenikať do konštrukcie strechy. Medzi hydroizoláciou a parozábranou musí byť tepelná izolácia v každom detaile, pretože inak hrozí vznik tepelného mosta a vodná para tam bude kondenzovať. Často sa na to zabúda pri napájaní fólií na rám strešného okna.

Čo to je?Tepelná vodivosť je schopnosť materiálu prenášať teplo. Udáva sa vo W/(m . K) a označuje sa ako súčiniteľ tepelnej vodivosti l. Čím je hodnota l nižšia, tým je materiál odolnejší proti teplu. Tepelný odpor vyjadruje tepelnoizolačné vlastnosti konštrukcie. Závisí od tepelnej vodivosti materiálu a jeho hrúbky. Čím je jeho hodnota vyššia, tým lepšie sú izolačné vlastnosti materiálu. Tepelná pohoda je stav, keď človek nepociťuje ani chlad, ani zvýšenú teplotu. Tepelné mosty sú miesta, kde je prerušený tepelný odpor konštrukcie nevhodne vyriešeným detailom, najčastejšie v mieste styku jednotlivých konštrukcií (napríklad styk obvodovej steny a strechy, styk rámu strešných okien a strešného plášťa a podobne). Detektorom zle vyriešených detailov je väčšinou výskyt plesní na miestach tepelného mosta.

Ľahko sa radí, ťažko vyberáAko sa zorientovať v tom, čo je vhodné a čo nie pre konkrétnu strechu? Faktom ostáva, že pre dosiahnutie obývateľnosti podstrešných priestorov je najdôležitejšia tepelná ochrana a ochrana proti vlhkosti. A to nie ako samostatné časti strešného plášťa, ale ako systém, ktorý je účinný spoločne. Tepelnoizolačné materiály môžeme rozdeliť na anorganické alebo organické. Môžu mať formu platní, rohoží, plstí alebo sypkého granulátu. Sú to výrobky z extrudovaného a expandovaného polystyrénu, minerálnej vlny, drevotrieskových materiálov alebo platne z penového skla a polyuretánu. U nás sa na zateplenie šikmých striech najviac používajú izolácie z minerálnej vlny a polystyrénu.

Podľa príslušných noriem musia mať tepelnoizolačné materiály na obaloch viditeľné označenie s týmito základnými údajmi: obchodné označenie; typ použitia;rozmery – podľa normy musí byť uvedená dĺžka, šírka a hrúbka, prípadne aj množstvo v balení;skupina tepelnej vodivosti – čím je tepelná vodivosť (W/m . K) nižšia, tým je izolácia účinnejšia (odporúčaná hodnota tepelného odporu R = 5 m2 . K/W);požiarna odolnosť alebo informácie o horľavosti – ako sa v danom materiáli rozširuje plameň v prípade požiaru;číslo zodpovedajúcej normy;špecifické vlastnosti;výrobca a dátum výroby spolu s výrobným číslom;kontrola skúšobne a certifikačný znak.

Hydroizolačné materiály úzko súvisia s tepelnou izoláciou, ktorú treba chrániť pred vlhkosťou. Na čo by sa malo prihliadať pri voľbe správneho typu strešnej fólie, je stopercentná ochrana tepelnej izolácie, a to buď tým, že do tepelnej izolácie sa pri neodvetranej streche nedostane cez dobrú parozábranu ani kvapka vody, alebo ak tepelnú izoláciu perfektne odvetráme cez vhodne zvolenú paropriepustnú vrstvu a vzduchovú medzeru.

Keďže za jeden deň sa vyprodukuje v domácnosti asi 12 litrov vodnej pary, ktorá sa tlačí cez strešný plášť von, je dôležité, aby sa obmedzilo šírenie tejto vodnej pary vzduchom a vzápätí skvapalneniu na konštrukcii strechy. Aby k tomu nedošlo v tepelnej izolácii, kde sa teplý vzduch nasýtený vodou ľahko ochladí, dáva sa pod tepelnú izoláciu parozábrana (o jej kvalite hovorí hodnota sd, ktorá vyjadruje jej odpor proti prenikaniu vodnej pary: čím je hodnota vyššia, tým je parozábrana kvalitnejšia). Avšak ani tá najkvalitnejšia fólia nebude plniť funkciu parozábrany, pokiaľ sa spoje neutesnia lepiacou páskou. O vzduchotesnosti strešného plášťa rozhoduje aj kvalita a spoľahlivé napojenie na štítové steny, komíny, vetracie potrubia, strešné okná a drevené konštrukcie krovu. Parozábrana však má tvoriť súčasť strechy len vtedy, ak je z hľadiska vlhkostného stavu a režimu strechy nevyhnutná.

Z hľadiska materiálov sa ako parozábrany používajú kompozitné fólie na báze polyesterového vlákna s nepriepustným polyetylénovým povrchom. Niektoré firmy už ponúkajú spoľahlivé riešenia všetkých detailov vrátane samolepiacich a tesniacich pásov. Paropriepustná vrstva sa umiestňuje predovšetkým nad tepelnoizolačnú vrstvu s otvorenou štruktúrou (hmoty na báze minerálnych vláken), pokiaľ už nie je súčasťou kompletizovaných tepelnoizolačných výrobkov.

Existujú takzvané nízkodifúzne a vysokodifúzne strešné fólie, ktoré slúžia ako paropriepustná vrstva. Na mnohých šikmých strechách pred položením strešnej krytiny vidieť, že staviteľ zvolil lacnejší typ takzvanej nízkodifúznej mikroperforovanej strešnej fólie (paropriepustnosť takejto fólie je od 20 – 40g/m2 za 24 hod.). Takýto typ strešného plášťa sa nazýva studená strecha. Na jednej strane je to v danom momente lacné riešenie, avšak dlhodobo sa nemusí vyplatiť, pretože sa prejaví na zvýšených nákladoch počas vykurovacieho obdobia. Pod nízkodifúznou mikroperforovanou strešnou fóliou musí byť prevetrávaná vzduchová medzera, pretože táto fólia neodvedie všetku vodnú paru do exteriéru. Zostávajúcu vodnú paru treba odvádzať pomocou prúdiaceho vzduchu pod fóliou a v mieste hrebeňa do vonkajšieho prostredia. Prúdením vzduchu sa znižuje účinnosť tepelnej izolácie z minerálnych vlákien asi o 15 – 20 %.

Existujú dve možnosti: zvýšiť hrúbku tepelnej izolácie o 15 – 20 %; ako súčasť strešného plášťa zvoliť vysokodifúznu strešnú fóliu a položiť ju priamo na tepelnú izoláciu bez prevetrávanej vzduchovej medzery. Tento typ riešenia strešného plášťa sa nazýva teplá strecha (paropriepustnosť je v tomto prípade viac ako 1 300 g/m2 za 24 hod.).Druhý spôsob umožňuje vytvoriť strešný plášť s menšou hrúbkou, čo je v niektorých prípadoch pri nízkej podchodnej výške podkrovného priestoru výhodnejšie.

Dôležitým ukazovateľom pri posudzovaní kvality materiálov určených na konštrukciu strechy je ich životnosť (požadovaná normou STN 73 1901 – Navrhovanie striech, čl. 3.6 Trvanlivosť striech). Tento ukazovateľ však mnohí výrobcovia strešných komponentov zabúdajú spomenúť, hoci podľa čl. 3.6.2 spomínanej normy má výrobca povinnosť o životnosti, respektíve trvanlivosti jasne informovať v prospektoch. Aby bol pri porovnávaní kvality materiálov jednotný meter, vstúpili na Slovensku do platnosti nové európske normy, podľa ktorých sa neskúšajú len nové výrobky, ale aj výrobky po určitej lehote životnosti – po takzvanom zrýchlenom starnutí. Výsledné parametre musia byť aj s technologickým postupom uvedené na každom balení výrobku v národnom jazyku.

Ponúkame vám len niekoľko základných informácií, aby ste mali predstavu, z čoho sa vlastne šikmá strecha skladá.

Nech sa už rozhodnete pre taký alebo onaký strešný plášť, rozhodne si dajte poradiť ozajstnými odborníkmi a nebojte sa pýtať aj na alternatívne riešenia. Nikto od vás nečaká, že budete ovládať túto problematiku. Tak sa pýtajte! Ak sa odhodláte na svojpomocnú výstavbu alebo rekonštrukciu šikmej strechy, určite nie je vhodné kombinovať a skladať vrstvy strešného plášťa na základe najnižšej cenovej ponuky a vlastného úsudku. Konštrukcia zateplenej šikmej strechy je naozaj zložitá a náročná na dokonalé vyhotovenie všetkých detailov, preto odporúčame investorom, aby svoj čas venovali radšej vyhľadaniu skúsených odborníkov s dobrými referenciami. Veď chcete mať v podkroví v čase letných horúčav chládok a v zime príjemné teplo, bez zbytočných tepelných únikov.