Vlado Durdík: Smrť v krutých bolestiach

„Bol veľký ľahtikár a veľmi sa bál lekárov. Začal sa radiť so svojimi kumpánmi a kamarátmi, liečil sa sám všelijakými medikamentmi. Až keď začal mať bolesti, išiel k lekárovi,“ spomína vdova po nebohom umelcovi Jana Durdíková (55). Nezvratné ochorenie mu lekári zistili v poslednej chvíli. „Bolo to strašné! Keď prišiel domov, povedal mi: Jani, ja mám cirhózu pečene! Akoby si neuvedomoval tragédiu tohto ochorenia,“ hovorí otrasená vdova.

Jej muž sa vraj správal ako malé dieťa - myslel si, že sa mu nič nemôže stať, nedodržiaval prísnu diétu a už vôbec neprestal piť. „Začal piť tajne a o to to bolo doma horšie. Zrazu sme všetci ostatní začali byť ako stopovacie psy. Potom bol už taký rafinovaný, že pil iba vodku, lebo tú najmenej cítiť. Dcéra mi neskôr povedala, že aj do fľaše od minerálky, ktorú píjaval, si nalieval alkohol,“ vraví.

Pacient s cirhózou pečene trpí hroznými bolesťami a neustále potrebuje starostlivosť iných. „Bola som posledná, ktorú vo svojom živote videl predtým, ako upadol do kómy,“ ťažko hľadá slová Durdíkova životná družka. „Lekári mi povedali, že keby dodržiaval všetky pravidlá, mohol spokojne žiť ďalších pätnásť rokov. Jedného dňa mu úplne preplo, mala som pocit, že z toho chce utiecť a zbaviť sa všetkých starostí. Keby poslúchol, mohol tu ešte byť,“ dodala zovretým hrdlom.

Vdova po Durdíkovitvrdí, že jej muž sav posledných rokochživota zmenil. „Domažehlil, zaváral, upratoval,staral sa o domácnosť.Chodievalsi požičiavať filmy,každý večer mi priniesolveterník, lebovedel, že ich mámrada. Skrátka, zostalúplne iný, chorobaho zmenila na inéhočloveka. Škoda, želen nakrátko, keď užbolo neskoro,“ vravípani Jana.