Preskočiť na hlavný obsah
Reklama

Vynálezca penaltového rozstrelu: Preklínaný i oslavovaný

Archív

Zdroj: Archív

Reklama

BERLÍN - Penaltový rozstrel je pre mnohých futbalistov nočnou morou. Hovoria mu ruská ruleta, v ktorej viac než futbalové umenie hrajú rolu pevné nervy a šťastie. Duchovný otec rozstrelu je však na svoje riešenie patových situácií vo futbale dodnes hrdý. A všetkým kritikom odkazuje: stále lepšie, ako hádzať pri remíze mincou.

To porovnanie nie je od veci. Dnes už málokto vie, že ešte v roku 1968 rozhodla o finalistovi ME naozaj len vrtkavá minca hodená rozhodcom do vzduchu. Diváci v hľadisku nič nevideli, iba Taliani sa začali objímať, a bolo jasné, že do finále postupujú oni, nie hráči Sovietskeho zväzu. Ani druhé riešenie, ktoré sa predtým používalo, nebolo príliš šťastné. Hrať pár dní po nerozhodnom predĺžení opakovaný zápas bolo pre hráčov vyčerpávajúce a pre usporiadateľov komplikované. V dobe televíznych prenosov by to bol aj ťažko riešiteľný problém.

Cestu zo slepej uličky nenašiel nik zo šéfov svetového futbalu, ale rozhodca v regionálnej súťaži v Bavorsku. Nech víťaza určí futbalové umenie, povedal si v roku 1970 istý Karl Wald z dedinky Penzberg a s myšlienkou penaltového rozstrelu sa obrátil na bavorský zväz. Uspel až na tretí pokus a nakoniec jeho nápad prevzala aj UEFA a FIFA.

Prvý veľký rozstrel sa odohral vo finále ME 1976 v Belehrade a v zlatom mužstve Československa. Na MS prišli jedenástky k slovu po prvý raz v roku 1982 a Nemci v nich v semifinále vyradili Francúzov, v r. 1994 určili dokonca majstra sveta, vo finále mali Brazílčania lepšie nervy ako Taliani. Penaltový rozstrel býva často kritizovaný, ale za 30 rokov jeho existencie nikto nič lepšie nevymyslel.

Vyberáme pre vás niečo PLUS