Základy záhradnej kompozície

V záhrade vplývajú na človeka samotný priestor, hra svetla a tieňa, spôsob zoskupenia rastlín podľa ich proporcií, farebnosti, štruktúry... V kompozícii záhrady sa môžu uplatniť rozličné princípy – napríklad harmónia, kontrast, rytmus či gradácia jednotlivých prvkov. Vizuálny zážitok je najdôležitejší, ale na človeka môžu pôsobiť aj zvuky či vône. Celková kompozícia záhrady sa dá pozorovať z viacerých pozícií a nemožno ju obsiahnuť z jedného miesta, preto je organizácia priestoru veľmi dôležitá. VýhľadAk máte zo záhrady výhľad do krajiny či na mesto, bolo by škoda takúto možnosť nevyužiť. Hlavným cieľom je začleniť výhľad do záhrady, potlačiť skutočné hranice pozemku a navodiť tak dojem veľkosti a spojenia záhrady s okolitou krajinou. Panoramatický výhľad však môže byť príliš široký a pre oko pozorovateľa ťažko zvládnuteľný, niekedy treba z výhľadu vybrať len vhodné časti a šikovne skryť napríklad továrenský komín či nevzhľadnú budovu. Prechod krajiny do kultivovaných plôch záhrady bude najkrajší, keď budete vidieť len časť pekného výhľadu zarámovaného vo vegetácii. Orámovanie drevinami v blízkosti miesta, z ktorého má byť výhľad, dáva väčšie možnosti na usmernenie pohľadu. Výhľad môžete komponovať z vyvýšeného miesta, ale aj z nižšej pozície v modelovanom teréne smerom na vyššie položené plochy, z umelo vytvorenej vyvýšeniny, z cestičky, z terasy...

Zorné pole pozorovateľa vo vodorovnej rovine.	Zorné pole pozorovateľa v zvislej rovine.
Maskovaný výhľad	Výhľad obmedzený výstavbou

PriehľadAk máte záhradu dostatočne dlhú či hlbokú, môžete v nej vytvoriť priehľady na zaujímavé miesta. Priehľady musia mať opodstatnenie – mali by byť zakončené určitým bodom alebo zaujímavým miestom, napríklad sochou, vázou, záhradným posedením, zaujímavou kompozíciou stromov...

V priehľade vníma človek bočné kulisy stromov a jeho pohľad končí na bode v diaľke, ktorý je umiestnený pred takzvaným pozadím priehľadu. Pozadie by malo v pozorovateľovi vyvolávať pocity diaľky, nostalgie, spomienok a malo by tvoriť podklad pre ústredný kompozičný prvok priehľadu. Vhodným pozadím je napríklad výsadba s jemnou textúrou a neutrálnou farbou.

Takzvané popredie nemusí byť vždy najširšou časťou priehľadu, pretože by ho pozorovateľ neobsiahol vo svojom zornom poli. V popredí by sa mali sústrediť dreviny s hrubou textúrou a zaujímavé prvky, ale nie vo veľkom množstve. Stred priehľadu by mala tvoriť nie veľmi výrazná vegetácia, s nenápadnou farebnosťou a primeranou textúrou. Táto časť by mala byť neutrálna, upokojujúca. Zaujímavé prvky sú v popredí a na pozadí.

V priehľadoch sa dá vhodnou voľbou proporcií, farebnosti a textúry jednotlivých prvkov navodiť ilúzia priestoru – pri tom treba využiť zákonitosti perspektívy a optického klamu.

Smerovanie priehľadov:Priamy – je najúčinnejší. Šikmý – je veľmi príjemný; mení sa uhol pohľadu a tým sa dosiahne väčšia rozmanitosť kompozície. Bočný – podmienkou je, aby mal opodstatnenie a význam, až potom upúta. Ak máte napríklad záhradu v tvare L, nie je vhodné sústrediť zeleň po obvode tak, aby kopírovala jej tvar. Oveľa lepšie je prispôsobiť výsadbu miestu, ktoré sa bude v záhrade najviac využívať – naň treba usmerniť pohľady.

Svetlo a tieňSvetlo a tieň pôsobia v kompozícii spôsobom, ktorý možno prirovnať k intenzite zvuku. Najsvetlejšie plochy vytvára voda, v ktorej sa zrkadlí obloha, najtmavšie sú ihličnaté dreviny. Svetlo a tieň sú dôležité pri vnímaní priestoru, ale dokážu vytvárať aj určité nálady. Do tieňa – napríklad pod koruny stromov – sa umiestňuje posedenie, pretože je tu nielen príjemný chládok, ale aj upokojujúca atmosféra. Rovnako priehľady a výhľady sa lepšie pozorujú z tieňa než z osvetleného stanoviska.

Najdôležitejšie je, aby celá kompozícia záhrady bola prirodzená a obsahovala rozmanité prvky. Zeleň by mala byť pôsobivá po celý rok – rastliny treba rozvrhnúť nielen podľa tvaru a proporcií, ale aj podľa farebnosti, textúry či obdobia kvitnutia.