Zariadenie domu vznikalo ako kompromis a tvorilo sa postupne

Kto ustúpi?

„Dizajn nemusí byť vždy o absolútnych novinkách, niekedy je kombináciou zaujímavých prvkov, tvarov a farieb,“ s úsmevom nás privítala pani Andrea a dodala: „zariaďovanie bytu je navyše veľmi subjektívne a každý človek je niečím ovplyvnený. Tak to bolo aj u nás. Na niečom sme sa s manželom zhodli ihneď, v mnohom musel jeden z nás ustúpiť.“

Pocit poriadku

Manželia sa dohodli na kombinácii bledých neutrálnych stien (prianie majiteľky) s drevenou podlahou a čiernej koženej sedacej súpravy (prianie majiteľa) s čerešňovým nábytkom. „Sú to odtiene, ktoré vyvolávajú pocit čistoty, poriadku a neutrality,“ vysvetľuje domáca pani, ktorá presne v týchto farbách doladila do interiéru aj obraz od Roberta Hromca zavesený medzi skrinkou a televízorom.

Spojení s prírodou

„V obývačke oceňujem najmä priame susedstvo so záhradou. Máme radi presvetlené priestory, nie nejaké komôrky, preto sme hľadali návrh domu s čo najviac zasklenými stenami, cez ktoré by sme si mohli v každom ročnom období vychutnávať spojenie s prírodou,“ pridal sa do rozhovoru domáci pán a priblížil nám problémy, ktoré mali počas stavby nielen s pamiatkovým úradom, ale aj so susedmi. Poloha domu na hranici pozemku mala totiž vplyv aj na umiestnenie kozuba na dispozične menej vyhovujúcej strane, preto preň radšej zvolili oči nepriťahujúci, nenápadnejší tvar.

Tu sa žije

Väčšinu času sa totiž žije práve tu, okolo kozuba v spoločenskej časti domu. Tu sa varí, číta, pozerá televízia či diskutuje s priateľmi... Do miestností na poschodí sa chodí väčšinou len spávať alebo sa hrať. Okrem veľkého šatníka, spálne rodičov, pracovne a kúpeľne sa tam nachádzajú dve podkrovné detské izby so šikmými stenami. Spočiatku ich vzhľad určovali rodičia, ale čím sú dcéry staršie, tým častejšie si začínajú presadzovať vlastné predstavy.

Izby dcér

„Obe moje dcéry sú horizontálne založené, to znamená, že potrebujú veľké plochy na zemi, na posteli a nízke skrinky na rozdiel od detí s vertikálnym zmyslom, ktorým lepšie vyhovujú regály a rôzne nástenky...“ okomentovala výber zariadenia mladá dizajnérka. Farebný základ jednej z izieb, ktorá patrí staršej Lívii, dáva neutrálna béžová v kombinácii s tyrkysovou farbou. Minimum nábytku tu má čosi do seba – izba pôsobí oveľa väčšia, ako je. A tým, že je zariadená variabilným nábytkom, umožňuje viac spôsobov zariadenia. Pre oživenie je jedna zo stien otapetovaná bielou plastickou tapetou s motívom štylizovaných kvetov, ktorý sa opakuje nielen na dvierkach skrinky, posteľnej bielizni, ale aj na šanónoch nad stolom a záclone.

Nepodľahli pokušeniam

„Z podkrovia sa najviac tešia deti, ale aj pre mňa malo vždy svoje čaro. Keď sme chodili cez prázdniny k starým rodičom, robili sme si v nich „tajomné“ územia, kam nedoliehal ruch z ulice a kde akoby sa zastavil čas,“ priznala sa so svojou slabosťou Andrea. „Som rada, že aj napriek tomu, že deti majú počítač, nepodľahli mu a radšej si vezmú do rúk knihu, spolu sa hrajú alebo športujú,“ dodala. Aktívne sa športu venuje najmä mladšia Terezka, ktorá má už peknú zbierku medailí v zjazdovom lyžovaní.

Nábytok v kúpeľni

Tak ako vo všetkých podkrovných miestnostiach na poschodí, strecha ukrojila trochu aj z kúpeľne. Zariadenie sa muselo jednoducho tejto situácii prispôsobiť. V miestach, kde je príliš nízky strop pre bezproblémový pohyb, dala na mieru urobiť skrine, do ktorých okrem uterákov ukryla všetky menej estetické predmety.

Predbehli dobu

Tak ako kúpeľňa, aj celý dom pôsobí harmonicky a upokojujúco. Je to najmä vďaka tomu, že sa tu vo farebnosti nepoužili prílišné extrémy. Možno práve to je návod, ako sa dá vytvoriť moderný interiér, ktorý tak skoro nevyjde z módy. To však neznamená, že majitelia neprestali snívať o tom, ako ho urobiť ešte krajším a príjemnejším.