1. Čo znamená byť emočne alebo psychicky závislá?

Emočná závislosť od partnera znamená, že človek svoje pocity, blahobyt a správanie urobí závislými od svojho partnera. Napríklad potrebuje jeho lásku a podporu, aby sa cítil byť hoden lásky. Alebo potrebuje jeho chválu, aby bol sebavedomý, či jeho povzbudenie, aby dokázal bojovať so svojím strachom. Keď partner tieto potreby nespĺňa a nevypĺňa medzery alebo dôjde k rozchodu, človek sa dostane do obrovskej krízy.



Možno siahne aj po alkohole alebo po drogách – počas manželstva za niektorých okolností môže dôjsť k nevere, aby sa tomu človeku dostalo emočnej podpory. Znamenia emočnej závislosti sú, že človek má strach povedať svoj názor, hovoriť o svojich pocitoch alebo vyjadrovať svoje priania. Zo strachu pred odmietnutím sa vzdá svojich potrieb. Ďalšie znaky: lipnutie na partnerovi, prehnaná žiarlivosť, zakazovanie priateľov a záľub.

2. Ako sa žena vo vzťahu dostane do takejto úlohy?

Je to zakorenené už v detstve, či bude človek neskôr sebavedomý, a či dokáže veriť v seba samého a či sa vie postarať o svoju vnútornú spokojnosť. Kto je vnútorne vyrovnaný, vyberie si partnera, s ktorým sú si rovnocenní a majú partnerstvo, kde si jeden druhého vzájomne vážia. Ak človek popiera samého seba, nemá dôveru v seba samého a má nízke sebavedomie, vždy bude hľadať uznanie a niekoho, o koho sa bude môcť oprieť a až potom bude cítiť, že je milovaný. Veľkú rolu hrá aj to, v akom partnerskom modeli žili rodičia. Takisto chýbajúca láska a istota, ako aj prehnaná ochrana a starostlivosť rodičov vedú k tomu, že potom človek potrebuje niekoho k tomu, aby sa cítil emočne istý a predovšetkým milovaný.



3. Môže sa podariť tieto roly zlomiť?

Áno, to môže. Na to treba zistiť príčiny jeho závislosti. Treba sa naučiť posilniť svoje sebavedomie a prekonať strach z odmietnutia. V mnohých prípadoch sa to dá len za pomoci terapeuta.

4. Dá sa vrátiť do normálu?

Dá, ale v rámci toho istého vzťahu je to veľmi ťažké, pretože partneri k sebe pasujú ako kľúč do zámku, to znamená, že jeden potrebuje druhého a opačne. Keď jeden zmení svoje správanie, musí sa druhý tiež zmeniť, aby to bol zase harmonický vzťah. Tomu druhému to však skoro vždy padne zaťažko a skôr si myslí, že partner sa zmenil k horšiemu.