Mariku rozvod s alkoholikom nezlomil: Po 50-ke to riskla so zoznamkou, ale taký koniec nečakala

V živote som prežila veľa situácií, ktoré ma naučili hovoriť: Nikdy nehovor nikdy. Hocičo nás môže stretnúť, a to ešte v horšej podobe, ako by sme si dokázali predstaviť.

S Lacom sme žili normálny manželský život, aj keď vášeň sa za tých 20 rokov niekam vytratila. Čo som však znášala horšie, bolo, že aj ohľaduplnosť, tolerancia a úcta. Pomaly ma už ani neoslovoval menom, len pokrikmi: Hej, ty, podaj mi, urob, zožeň... Manžel sa čoraz viac začal pozerať na dno pohárika. Pokiaľ si vypil a po príchode z krčmy zaľahol, dalo sa to vydržať. S množstvom vypitého alkoholu však vzrastala jeho agresivita. Všetko mu prekážalo, moje kvety na oknách, ktoré mi povyhadzoval, môj poriadok v skriniach, ba aj to, že ma susedia čoraz častejšie pozývajú na návštevu alebo výlet. So mnou ísť nechcel, ale nepáčilo sa mu ani to, aby som šla sama.

Všetko vyvrcholilo, keď ma raz po príchode z divadla napadol. Sedel v kuchyni, celkom sťatý a driemal. Vošla som potichúčky, ale aj tak sa prebral a začal kričať a rozbíjať riad. Keby som včas neuhla, jeden z hrnčekov by sa rozbil o moju hlavu. Utiekla som k susede. Staršia vdova si so svojím mužom tiež čo-to užila, tak ma chápala. Tú noc som preplakala a povedala som si, že takto to ďalej ísť nemôže.

Na druhý deň som vkročila doslova na bojisko, všade črepy, rozbitý nábytok, rozšliapané fotografie... a on už bol zase v krčme. Keď bol aspoň ako-tak triezvy, skúšala som sa s ním porozprávať, ale nemalo to žiadny ohlas. Podala som žiadosť o rozvod a do troch mesiacov nás rozviedli. Našla som si v meste malý byt a začala žiť osamelý život. Občas som síce stretla nejakého potenciálneho partnera, ale nikdy z toho nič vážnejšie nebolo. Po piatich rokoch som si dala inzerát na zoznamku. Mala som päťdesiatku, tú som aj priznala, ale aj napriek tomu začali chodiť odpovede. Keď som vyradila slaboduché odpovede, fajčiarov a náznaky flirtov, zostali mi len traja muži.

S prvým som si dala schôdzku v nákupnom centre. Hneď ma upútali prefarbené vlasy a chlpatá hruď. Usmial sa na mňa a povedal: Tak pôjdeme ku mne. Chytil ma pod pazuchu a ťahal k výťahu. Vytrhla som sa a s údivom sa na neho pozrela. Mykol plecami a s hlasným „ahoj“ odkráčal. Druhého som si predstavovala ako inteligentného a čestného muža, no zdanie niekedy klame. Tento nápadník bol pre zmenu bez vlasov, v čiernom obleku a na ruke mal masívne hodinky. Začali sme nenútený rozhovor, ktorý sa veľmi skoro zvrhol na výsluch. Kde robím, koľko zarábam a či nemám byt zaťažený hypotékou. Po vypití kávy, ktorú som si sama zaplatila, som sa odporúčala.

Z posledného stretnutia som už mala strach. V kaviarni na mňa čakal nižší nenápadný muž. Privítal ma s úsmevom a počas celého stretnutia som sa cítila príjemne. Bol vtipný, nenútený a mal láskavé oči. Peter na nič nenaliehal, rozprávali sme sa o živote, smiali sa, nič si nesľubovali. Zdalo sa mi, že ho poznám roky. Ďalej sme si písali cez e-maily, občas šli do kina, divadla či na večeru. Po pol roku ma pozval k sebe domov. Má domček so záhradou a s priateľským kocúrom Vigom.

Náš vzťah sa stále vyvíja, netlačíme na pílu. Po dlhom čase som od muža zase dostala kvetiny, pozvanie na romantickú večeru. Som vďačná osudu, že mi privial tohto muža. Verím v lásku v akomkoľvek veku.

Marika

Je strašné, koľko manželstiev či vzťahov zničil alkohol. Mení ľudí v niečo, čo nie sú, no ak je to príliš často, postupne sa naozaj stávajú svojím horším „ja“. Ak sa máte trápiť s človekom, ktorý si vás neváži, odíďte. To je jediná rada, ktorá funguje. A čím skôr, tým lepšie. Každý si zaslúži nájsť v živote to svoje šťastie, či už sám alebo po boku správneho partnera.