Ak neviete povedať nie, ste naivná, nie dobrá: TAKTO sa to naučíte a... TOTO pre seba získate!

Ideálne okamžite. A nielen ho tam zaradiť, ale začať ho aj reálne používať. Je pekné, že kývnete na pomoc svokre s nákupom potravín, lebo sa lieči po zlomenine nohy a vy máte auto aj čas. Aj to, že u seba necháte prespať kamarátku, keď sa do krvi poháda s frajerom. Čo však v poriadku nie je, ak sa necháte využívať. Napríklad aj spomínanou svokrou, ktorá je už celkom fit, nákup zvládne sama, ale neustále vám vyvoláva a chce to aj ono. A vy ako dobrá nevesta neodmietnete. Len sa to opakuje čoraz častejšie. Alebo vás kolegyňa v práci neustále žiada o láskavosti. Tie sa však začnú nabaľovať a zrazu robíte všetko vy a vaša spolupracovníčka si, ľudovo povedané, váľa šunky. Jednoducho nedokážete povedať nie. Dôvodov môže byť viacero.

Možno je to preto, že máme zafixované odmietnutie ako niečo negatívne, čoho sa bojíme, čo nechceme zažiť. Väčšinou sa na tých odmietajúcich pozeráme cez prsty, lebo ublížili niekomu druhému. A my predsa nechceme byť za zlých, však? Preto si na plecia berieme čoraz viac povinností. Časom však zistíme, že toho musíme zvládať priveľa a ostatní nerobia nič. A hoci našu neschopnosť povedať nie najskôr využívajú priatelia či rodina, nakoniec nedokážeme povedať nie ani predajcovi z teleshoppingu, ktorý vám miliónty raz ponúka exkluzívne eukalyptové ponožky.

Ďalšou príčinou či dôvodom, prečo nedokážeme povedať to jednoduché slovíčko, je sebavedomie. Nie je zdravé, práve naopak, je veľmi nízke, máme pocit menejcennosti. Túžime po tom, aby nás niekto ocenil, pochválil, aby sme boli užitoční. Ak nás niekto o niečo požiada, v hlave nám zabliká: „Aha, keď to urobím, bude mi vďačný, niekomu pomôžem, budem patriť k tým užitočným.“ A tak prikývneme. Francúzska psychologička Isabelle Méténier má jasný názor na to, prečo sa bojíme povedať nie: „Väčšina ľudí si povie: ,Ak sa presadím a poviem nie, čo si pomyslia ostatní? Odmietnu ma.‘ Strach z narušenia väzieb s ostatnými nám bráni povedať nie.“ A to pramení práve z nízkeho sebavedomia. Takto však potláčame vlastné presvedčenie, vlastné potreby, vlastné záujmy. Stávame sa tak väzňom svojej neschopnosti. A pokojne sa môže stať, že z toho napokon ešte aj vyhoríme.

Akého? Takého, ktorý nám bol vštepovaný odmalička a ktorý väčšina rodičov stále vštepuje svojim deťom. Odkedy sa narodíme, žijeme vo svete, kde rodičom nesmieme odvrávať. Povedať im nie? Ale kdeže. Musíme ich predsa počúvať. A to aj starých rodičov, krstných rodičov, starších súrodencov, učiteľov a napokon šéfov. Učia nás, že ľuďom treba pomáhať. Dokonca sa v detstve stretávame s postojom, keď si lásku či pochvalu musíme zaslúžiť tým, že niečo urobíme. Vtedy prichádza pocit, že plnohodnotný budeme len vtedy, ak na všetko prikývneme. Preto ani v dospelosti nedokážeme povedať nie a stáva sa z nás handra všetkých naokolo. To však nechce nikto z nás.

Musíme vás sklamať, univerzálny návod neexistuje. Každý je totiž iný a na každého fungujú iné veci a postupy. Dôležité je však uvedomiť si, prečo je pre vás nepríjemné povedať nie. Čo chcete získať tým, že sa naučíte ľudí a ich požiadavky odmietať? Musíte tiež svoje odmietnutie prispôsobiť situácii. Nemusíte žiadateľovi povedať niečo ako: „Nie, daj mi s tým pokoj!“ Ak nedokážete povedať priamo nie, skúste tomu človeku povedať, nech sa nehnevá, ale že momentálne nemáte čas. Alebo si vezmite čas na premyslenie s tým, že mu odpoviete neskôr, a vtedy odmietnete. Snažte sa navrhnúť dotyčnému vždy nejakú inú alternatívu namiesto seba. Časom vám to pôjde čoraz lepšie a ľudia pochopia, že nie ste na špagátiku a nemôžete pribehnúť hneď, ako zaň zatiahnu.

1 Čas pre seba. Ak sa totiž snažíte každému vyhovieť a na všetko kývnete, enormne to ukrajuje z vášho osobného času, ktorý môžete venovať sebe a svojej rodine. Neberte ten projekt v práci, ak vám to zaberie všetky víkendy na najbližší polrok a vy už máte plány s rodinou a priateľmi. Voľný čas môžete využiť na výlet, usporiadanie fotiek v albume, wellness, cvičenie. To, že sa budete venovať sebe a tomu, čo vás baví, spôsobí, že budete šťastnejšia a oddýchnutejšia. Ak však nepoviete nie, ten čas pre seba nebudete mať.

2 Ujasnite si priority. Pokojne si to napíšte aj na papier. Ak je na prvom mieste rodina a na desiatom povedzme práca, neberte si na plecia ďalšiu prácu za kolegyňu, veď už máte plány s milovanými. To, že si urobíte zoznam a budete to mať čierne na bielom, vám nabudúce uľahčí povedať nie.

3 Budete sebeckejšia. V zmysle, že si doprajete oddych, čas, ničnerobenie, kúpite si to, po čom už dlho túžite, zájdete k lekárovi, ktorého návštevu už dlho odkladáte, lebo nikdy nie je čas. Vy ste na prvom mieste.

4 Získate rešpekt. Ak totiž neustále na všetko kývnete a všetko urobíte, okolie vás považuje za dievča/ženu pre všetko. Berú vás ako istotu. Ak sa naučíte povedať nie, vybudujete si rešpekt. A v prípade, že na niečo neskôr predsa len kývnete, ľudia si to budú viac vážiť.

5 Menej stresujúci život. Pri neustálom hovorení áno máte toho na pleciach veľa. Množstvo záväzkov a povinností, z ktorých sa dostávate do stresu. A to neprospieva psychickému ani fyzickému zdraviu. Čím viac dokážete povedať nie, tým menej stresu budete mať v živote z toho, koľko toho musíte ešte stihnúť a vlastne nestíhate.

6 Viac peňazí v peňaženke. Veľakrát neviete povedať nie ani vtedy, keď vás niekto požiada o finančnú pomoc. Prehodnoťte svoj postoj a naučte sa povedať nie. Veď koľkokrát sa stalo, že ten, komu ste dali finančnú injekciu, vám peniaze nevrátil? Tým sa znižujú úspory a to v tejto finan­čnej situácii, aká je momentálne na Slovensku aj vo svete, nechcete.