Atraktívna TATIANA mala VÁŠNIVÝ pomer s manželom svojej SESTERNICE a kruto na to DOPLATILA!!

Dáška mi bola viac ako sesternica. V detstve sme každý rok spolu trávili u babky takmer celé letné prázdniny. Tešili sme sa na seba už mesiace vopred. Vedeli sme sa do krvi pohádať, no vždy sme sa rýchlo udobrili. Stačilo, že babka pohrozila, že nás pošle domov. Vedeli sme o sebe všetky tajomstvá, ktoré prichádzali s dospievaním. Trkotali sme do polnoci pod ťažkými perinami, tajne popíjali babkin vaječný likér, ktorý ukrývala v sekretári a snívali o tom, že budeme ako naše idoly, ktoré sa menili podľa toho, aký film či seriál práve bežal v telke.

So študentskými časmi sa vytratilo aj čaro detských prázdnin. Už nás neposielali k babke, každá sme mali svoje záujmy. Po skončení vysokej školy si Dáška našla vážnu známosť, ja som už mala za sebou pár vzťahov a do ďalšieho som sa nehrnula. Keď ma prišla pozvať na svadbu a predstavila mi Mira, takmer som ju nespoznala. Vždy mala trochu nadváhu, no teraz predo mnou stála bohyňa. Zavinovacie šaty podčiarkovali jej ženskú figúru, štíhly pás, plné prsia a boky. Vyzerala ako Monica Bellucci. Mirova láska jej evidentne prospievala. Vysoký fešný chalanisko bol moja krvná skupina, páčil sa mi jeho humor so štipkou sarkazmu, ktorý dával mojej citlivej sesternici trochu zabrať. No vtedy mi ani len nenapadlo, že my dvaja...

Na svadbe som mala možnosť Mira trochu viac spoznať a vtedy mi prebleslo hlavou, že je škoda, že nemá brata. Bol inteligentný, vedel sa baviť a… zbožňoval moju sesternicu. Mala som z nich úprimnú radosť. Všetko dopadlo skvele, starí aj mladí sa bavili skoro do rána. Hoci takéto udalosti utužia rodinné vzťahy, čosi mi hovorilo, že týmto sa uzatvára bezstarostná kapitola nášho života a mala som pravdu.

Dáška otehotnela pár mesiacov po svadbe. Trápili ju silné nevoľnosti, a tak sa sústredila na pôrod ako na spásu. Potom sa však stalo čosi, čo nikto nečakal. Narodil sa jej krásny a zdravý chlapček, no Dáška sa na naňho nevedela naviazať. Trpela popôrodnou depresiou a dostať sa z jej pazúrov dalo zabrať celej blízkej rodine. Keď sa ako tak pozviechala, malý už mal pol roka. Dáška sa po porade s terapeutkou rozhodla pre zmenu prostredia a odcestovala na dva mesiace do zahraničia za kamarátkou, ktorá bola tiež mladou mamičkou.

Na Mira som narazila po práci v mojej obľúbenej palacinkárni a už o pol hodiny sme spolu sedeli na káve. Bol očividne rád, že ma stretol, potreboval sa vyrozprávať. Nebolo to príjemné počúvanie. Dáška si prešla peklom a s ňou aj všetci najbližší. Najprv pri sebe nevedela strpieť dieťa, našťastie babky boli veľmi ochotné a nápomocné. Potom zase nevedela zniesť babky, a tak Mirovu mamu aj svokru pekne vypoklonkovali z domu. Terapie situáciu trochu zlepšili, Dáška začala pekne reagovať na synčeka, no počas jednej hádky Mirovi povedala, že ho nenávidí a potrebuje zmeniť vzduch.

„Vieš, Dáša žiarli na každú ženu v mojom okolí, aj na teba. Doteraz mi vyhadzuje na oči, že by som určite chcel takú ženu, ako si ty, štíhlu, vysokú, atraktívnu… Vraj aj na našej svadbe som na teba čumel. Neviem, čo s tým stále má. Mne sa vždy páčila taká, aká je… Už je toho na mňa dosť. Snažím sa jej pomôcť a ona mi povie, že ma neznáša a potrebuje odstup a ísť na nejaký čas preč. Čo som mal robiť? Mám ju stále rád, súhlasil som, možno nám to fakt prospeje...“

Domov som išla s rozpačitými pocitmi. Vedela som, že Dáša je citlivá, že si neverí, ale toto… Po pár dňoch som to pustila z hlavy, mala som dosť vlastných starostí. No Miro sa mi ozval opäť. Vraj či by sme nezašli na víno. Vtedy mi už síce blikla kontrolka, ale akosi som to ospravedlnila dobrými rodinnými vzťahmi. Pri druhom pohári sme sa už nebavili o Dáši ani o malom. Rozhovor plynul ľahučko, mali sme si čo povedať a pomaly sa vynáralo to, čo bolo zahrabané pod známym tabu „toto si baby nerobia“. Silná vzájomná príťažlivosť. Zrazu som mala pocit, že mi niečo unikne, ak tohto chlapa ešte nestretnem. Môj dojem iba potvrdil bozk v taxíku, ktorý mi úplne zatemnil myseľ. Erotické očarenie zabilo aj posledné bunky zdravého rozumu. Mirova rodina mala na Záhorí chatu a cez víkend som tam prvýkrát cestovala za ním.

Ďalšie dva mesiace boli nezabudnuteľné, plné šťastia a eufórie. V piatok ráno som do auta hodila zbalenú cestovnú tašku, pretrpela tých pár hodín v práci a potom už len noha na plyne a slnko v duši. Počas víkendov sme žili len zo svojej túžby. Mali sme pocit, že nepotrebujeme spať ani jesť, no po sexe sa ozval taký hlad, že sme nahí piekli bublaninu, jedli sme ju lyžičkou rovno z plechu a smiali sme sa ako blázni. Pre Mira bolo nádherné milovať sa pri dennom svetle, Dáša aj jeho predchádzajúce priateľky z toho robili vedu. Zbožňovali sme naše hry niečo za niečo, za narúbanie dreva som ho čakala na posteli úplne nahá s naliatym vínom. Žili sme tu a teraz, plnými dúškami sme si vychutnávali rozkoš, bez obáv a hanby. Navzájom sme si plnili intímne sny, na ktoré sa v manželstve vplyvom stereotypu a povinností tak rýchlo zabúda. Počas druhého mesiaca mi povedal, že bezo mňa nevie žiť. Bola som šťastná, že to povedal prvý. Akosi sme sa však nemali k tomu, aby sme sa dohodli na ďalších, nie veľmi príjemných, ale nevyhnutných krokoch. Nechceli sme kaziť prítomnú chvíľu.

O týždeň sa mala vrátiť Dáška a Miro mi sľúbil, že sa s ňou porozpráva. Až vtedy mi to došlo… Keď som šoférovala domov, akosi som sa necítila vo svojej koži. Mirov neistý tón, moje pochybnosti, už vtedy som vedela, že to bola moja posledná cesta na chatu našej zakázanej lásky. Krv nie je voda, ozvali sa výčitky svedomia. Keď som vystupovala z auta, vedela som, že s Mirom sa vykúpime len tým, že táto eskapáda zostane naším tajomstvom. Miro ma však predbehol správou: „Bolo to krásne a nikdy na TO nezabudnem. Nikdy na TEBA nezabudnem. Ale zostávam s Dášou a s malým. Oni sú moja rodina.“ Odpovedala som mu že chápem a súhlasím. Dve slová ako bodka za naším vzťahom.

Mala som pocit, že sme spravili správnu vec. No nebola som pripravená na to, čo sa so mnou bude diať nasledujúce dni. Akoby zo mňa niečo vysalo všetku energiu, všetku radosť zo života. Nevládala som vstať, najesť sa ani ísť do práce. Myšlienky sa mi plazili hlavou ako tmavá ťažká hmla, pod ich váhou som si hocikedy musela sadnúť na zem. Po dvoch týždňoch som vedela, že to nie je len obyčajný smútok, ale dobehlo ma to, čo Dášu, depresia. Zrejme to máme v rodine. A nielen to.