Dáška mi bola viac ako sesternica. V detstve sme každý rok spolu trávili u babky takmer celé letné prázdniny. Tešili sme sa na seba už mesiace vopred. Vedeli sme sa do krvi pohádať, no vždy sme sa rýchlo udobrili. Stačilo, že babka pohrozila, že nás pošle domov. Vedeli sme o sebe všetky tajomstvá, ktoré prichádzali s dospievaním. Trkotali sme do polnoci pod ťažkými perinami, tajne popíjali babkin vaječný likér, ktorý ukrývala v sekretári a snívali o tom, že budeme ako naše idoly, ktoré sa menili podľa toho, aký film či seriál práve bežal v telke.
So študentskými časmi sa vytratilo aj čaro detských prázdnin. Už nás neposielali k babke, každá sme mali svoje záujmy. Po skončení vysokej školy si Dáška našla vážnu známosť, ja som už mala za sebou pár vzťahov a do ďalšieho som sa nehrnula. Keď ma prišla pozvať na svadbu a predstavila mi Mira, takmer som ju nespoznala. Vždy mala trochu nadváhu, no teraz predo mnou stála bohyňa. Zavinovacie šaty podčiarkovali jej ženskú figúru, štíhly pás, plné prsia a boky. Vyzerala ako Monica Bellucci. Mirova láska jej evidentne prospievala. Vysoký fešný chalanisko bol moja krvná skupina, páčil sa mi jeho humor so štipkou sarkazmu, ktorý dával mojej citlivej sesternici trochu zabrať. No vtedy mi ani len nenapadlo, že my dvaja...
Na svadbe som mala možnosť Mira trochu viac spoznať a vtedy mi prebleslo hlavou, že je škoda, že nemá brata. Bol inteligentný, vedel sa baviť a… zbožňoval moju sesternicu. Mala som z nich úprimnú radosť. Všetko dopadlo skvele, starí aj mladí sa bavili skoro do rána. Hoci takéto udalosti utužia rodinné vzťahy, čosi mi hovorilo, že týmto sa uzatvára bezstarostná kapitola nášho života a mala som pravdu.
