Byť dobrou mamou neznamená byť perfektnou! Týchto pár vecí deťom naozaj stačia... ČÍTAJTE!

Každý rok, na Deň matiek, si pripomíname všetku lásku, obetu a nezištnosť, ktorú dávame svojim deťom. Tento deň by mal byť oslavou, ktorá vyzdvihuje naše úspechy ako matiek, ale aj výzvy, ktorým čelíme. Prečo sa teda cítime tak často neúspešné a neschopné? Kde sa berú naše obavy, že nie sme dosť dobré? A ako sa môžeme zbaviť tlaku na dokonalosť, ktorý nám spoločnosť kladie na plecia?

V súčasnosti narastajú očakávania týkajúce sa toho, aké by mali byť matky. Majú zvládať výchovu, domácnosť, kariéru, osobný rozvoj a ešte aj vyzerať ako z časopisu. Na tento „dokonalý obraz“ sa kladú neskutočne vysoké nároky, ktoré často vedú k preťaženiu a vnútornej nespokojnosti. Dnešné matky, unavené hektickým životným tempom, si kladú otázku, či robia dostatočne veľa pre svoje deti, či dávajú správny príklad a či je ich výchova dostatočne kvalitná.

Snahy o dokonalosť môžu byť na začiatku motivované túžbou dávať našim deťom to najlepšie, no čoskoro sa môžu premeniť na nástroj, ktorý nás doslova pohlcuje. Spoločenské očakávania nás tlačia k tomu, aby sme sa stali bezchybné, pričom naša identita a potreby bývajú často potlačené. Mnohé matky sa cítia vinné, keď „nezvládajú“ všetko, čo od nich spoločnosť očakáva, a tento pocit viny sa stáva záťažou, ktorá im bráni cítiť sa spokojne a šťastne.

Jedným z najväčších problémov je, že tento tlak je najčastejšie vytváraný externými faktormi – médiami, sociálnymi sieťami, rodinnými očakávaniami a rôznymi „príručkami“ o výchove. Tento dokonalý obraz matky, ktorá všetko zvláda s ľahkosťou, môže viesť k tomu, že mnohé ženy sa cítia nedostatočne, ak v niektorých oblastiach nevynikajú. A to je veľká chyba. Rovnováha medzi rodinným životom, kariérou a osobnými potrebami je neustálym bojom. Matka sa musí naučiť žiť v harmónii so svojím telom a mysľou, bez toho, aby sa cítila preťažená, a aj vtedy, keď nesplní každé očakávanie. Práve tu je kľúčová schopnosť odpustiť si a prijímať seba aj svoje obmedzenia.

Ak sa vzdáme snahy byť dokonalé a ak sa prestaneme porovnávať s neexistujúcim ideálom, môžeme sa zamerať na skutočné hodnoty, ktoré chceme našim deťom odovzdať. Čo je naozaj dôležité, keď prídeme na to, že dokonalosť nie je cieľ?

Našim deťom dávame najviac cez lásku. Láska, ktorá nekladie podmienky, ktorá prijíma a objíma, aj keď sme unavené alebo zranené. Láska, ktorá ich učí, že sú cenné a hodné rešpektu, bez ohľadu na to, či vedia vypočítať veľké čísla alebo si pamätajú, čo bolo na obed pred týždňom. Podporujeme ich nielen v úspechoch, ale aj v neúspechoch, pretože práve v týchto chvíľach sa najviac učíme.

Počuli ste náš podcast?

Keď sa prestaneme porovnávať s inými a nebudeme sa usilovať o dokonalosť, ukážeme im, že je v poriadku byť človekom s chybami. Našim deťom dávame hodnotu sebaúcty a sebaprijatia. Učíme ich, že je dôležité prijať svoje slabosti a nesnažiť sa byť niekým, kým nie sme. Týmto spôsobom môžeme podporiť zdravú sebadôveru a vychovávať deti, ktoré sa budú cítiť sebavedomo aj vtedy, keď čelia výzvam.

Článok pokračuje na ďalšej strane...