Čas odísť zo vzťahu: Naberte odvahu a skončite trápenie

Bojovať o partnerstvo často nie je vôbec zbytočné. Obzvlášť v dobe, keď partnerov meníme pomaly častejšie ako kabát. Niekedy však nemáme na čo čakať – chce to len nabrať odvahu.Prečo je to pre nás také ťažké? „Najväčšia nevýhoda žien je fakt, že sme nastavené na starostlivosť, emócie, prežívanie. Povedzme si to rovno a bez obalu: Ženy sa realizujú prostredníctvom vzťahov,“ hovorí psychologička Michaela Fialová z konzultačného a terapeutického inštitútu AKTIP v Prahe. „Vo chvíli, keď žena vzťah opustí, riskuje oveľa viac ako muž, pretože muži sa na rozdiel od nás realizujú svojou prácou, výkonom, bojom, rozumom – teda niečím, čo je mimo citov, emócií a vzťahov.“ Vo fungujúcom partnerstve by ste mali cítiť spokojnosť, možnosť rastu, pocit prijatia, spolupatričnosti, bezpečia, lásky, prosperity. Niekedy sa stáva, že prospieva len jeden z partnerov alebo vzťah neprospieva vôbec. Čo robiť?

Prekáža vám niečo na vašom mužovi? Rozmýšľate, že ho opustíte? Potom ste jediný človek, ktorý s tým môže niečo urobiť! „Sedieť pol roka doma a dokola si opakovať, aká ste nespokojná, aký je váš muž nemožný, je predsa úplne nezmyselné,“ konštatuje psychologička. Dajte partnerovi aj sebe čas veci napraviť. Rozpad rodiny nemôžete uskutočniť len sama pre nejaké svoje pocity a bez ohľadu na kohokoľvek iného, bez snahy veci vyriešiť. Nie je to vždy ľahké, ale ide to. Niekedy dokonca ľahšie, ako by sme čakali.

„Kým partnera opustíte, ujasnite si, čo by ste vlastne v živote chceli,“ radí psychologička. „Ako si predstavujete svoj voľný čas, koníčky, kde budete bývať? A najmä porozmýšľajte, či vaše predstavy o vzťahu a živote nie sú mimo reality. Ak si myslíte, že existujú princovia na bielom koni, ktorí sa s vami nikdy nepohádajú a nebudú s nimi žiadne problémy, poslúchnu každé vaše želanie, budú vás večne milovať a ani na chvíľku nepomyslia na inú ženu, potom nemôžete byť šťastná so žiadnym mužom.“

• Ak sa vo vzťahu dlhodobo trápite.
• V prípade, že sa veľmi obetujete.
• Zostávate s ním len zo zotrvačnosti.
• Ste spolu len kvôli deťom.
• Už do vzťahu nechcete nič investovať.

Ak nič nefunguje a vaša polovička nechce komunikovať a ani do vzťahu nič investovať, nechce kompromisy a vy ste na odchode, snažte sa odísť v čase, keď ste ešte schopní dohodnúť sa na ďalšom usporiadaní majetku a starostlivosti o deti. Popremýšľajte, čo vám prinesie nový samostatný život, čo získate navyše a o čo budete ochudobnená. Kde nabrať silu na odchod

1. Strach je len strach. Vyžeňte nezmyselné tragické scenáre budúcnosti. Naprogramujte sa pozitívne a predstavujte si to lepšie.
2. Hľadajte podporu v rodine a u priateľov. Nikdy nie u svojich detí. (Tým musíte byť oporou práve vy!)
3. Prevezmite zodpovednosť za svoj život. Ani vaša mama, ani priateľky nežijú váš život a nebudú šťastné alebo nešťastné za vás.
4. Nebojte sa vyhľadať pomoc odborníkov z poradní.
5. Vyriešte praktické otázky bývania a financií. Môžete riskovať, ale s rozumom.

Najskôr si sformulujte čo najjasnejšie a najpresnejšie, prečo ste nespokojná a hneď o tom začnite s partnerom hovoriť. Pozor, svojimi pocitmi ho neomráčte, neobviňujte ho a neznačkujte.
NEHOVORTE: Ty vždy, ty nikdy, ty si taký. Hovorte, čo cítite vy, nie aký je váš muž. Príklad: Ty na mňa kašleš! Som doma stále sama! Nikdy mi s ničím nepomôžeš. Vždy urobíš všetko tak, ako sám chceš. Tieto vety sú úplne nevhodné.
JE LEPŠIE POVEDAŤ: Keď nie si doma, býva mi smutno. Chcela by som s tebou tráviť viac času. Cítila som sa mizerne, keď si kúpil úplne inú dovolenku, než tú, ktorú sme si vysnívali.

Rozchádzate sa ako partneri, ale ako rodičia zostávate. Nikdy nemanipulujte deťmi proti partnerovi, obráti sa to proti vám.

„Kým naozaj odídete, je vašou povinnosťou pokúsiť sa partnerstvo zachrániť,“ upozorňuje psychologička. Najmä ak máte deti, spoločný majetok a za sebou dlhý uspokojivý vzťah.

„Ľutujem jediné, že som neodišla už skôr,“ hovorí Anna. Je krásna, pôsobí sebavedome, pracuje vo vlastnej veterinárnej ambulancii. Napriek tomu jej trvalo až sedem rokov, kým našla silu a odvahu odísť od svojho muža, ktorý ju dlhodobo psychicky ničil a občas aj udrel. „Myslím, že každá žena v podobnej situácii rieši zhruba tri veci. Obrovský strach zostať sama – tlak okolia: zvláštny slovenský názor, že keď je žena bez partnera, znamená to, že ju nikto nechce. Pritom aj moja dobrá známa po rozvode zo všetkého najviac potrebovala byť práve sama. Dať sa do poriadku, nájsť nový životný rytmus. S nabúraným autom tiež nemôžete ísť hneď na cestu okolo sveta,“ usmieva sa Anna trochu smutne. Hoci už odvtedy ubehli štyri roky, stále na nej vidieť známky prežitej traumy. „Druhá podstatná vec je finančná závislosť od muža. Musíte rátať s tým, že na vás zostane platenie pôžičiek a všetkých účtov vrátane lízingu na auto. Aby ste uživili tri deti, budete sa musieť obracať, byť výkonná a hlavne zdravá, aby ste mohli fungovať na sto percent. Tretí a hádam najdôležitejší bod pri mojom rozhodovaní boli naše dve malé dcéry. Otázky, či im nevezmem otca, či im nebude chýbať mužské zázemie, mužský vzor, rodičovské spolunažívanie... Všetko sa to vo vás mieša. Napríklad vám napadne, či by nebolo predsa len lepšie voliť rodinné finančné zázemie, istotu, že vďaka jeho príjmu budú môcť vyštudovať vysokú školu, ale potom si predstavíte ten pohľad, keď dcéry vidia, ako dá ocinko maminke facku, ako vnímajú dlhodobé hádky a vzájomnú rodičovskú nelásku.Kým človek v takejto situácii povie hop, trikrát si to rozmyslí, a pri skoku sa aj pomodlí. Skočila som. Dnes viem jediné. Mala som to urobiť už skôr. Mohla som si ušetriť množstvo zdravotných problémov. Napokon, v hraničnej situácii je človek vždy sám a musí si aj sám poradiť.“