Vám sa dejú. O herectve ste nesnívali a robíte ho. Máte hlavné úlohy v muzikáloch Casanova, Hamlet, Limonádový Joe, Iago, Děti ráje, ktorý bude 25. júna na štadióne O. Nepelu. Šťastie?

Nielen. Som presvedčená o tom, že život človeka potiahne, kam chce. Jasné, treba mať ciele, ale myslím si, že ak mi je dané niečo robiť, tak to robiť budem. Život ma tam nasmeruje. Poznám veľa ľudí, ktorí možno makajú viac ako ja a nedostali také príležitosti. Proste im to asi nebolo dané.

Nie je to nespravodlivé?

Aj mne sa stávalo veľa takých vecí, ktoré som brala ako nespravodlivosť. Ale pochopila som, že sa s tým musím zmieriť. Ak raz budem hrať v SND alebo hlavné roly v muzikáloch, tak to bude a budem za to vďačná. Keď to nebude, tak bude niečo iné a tiež za to budem vďačná.

Dnes je bežné, že beháte z práce do práce, aby vám nič neušlo. Viete spomaliť?

Mala som obdobie, keď som tlačila na pílu. Ôsmy svetadiel skončil, chvíľu sa mi nedarilo, potom prišla hlavná úloha v muzikáli v Prahe, do toho škola... Niečo mi hovorilo – zastav sa! Ale až keď prišli vážne zdravotné problémy, uvedomila som si, že robiť si svoju prácu je dôležité, ale odtiaľ – potiaľ. Aby vás to stále bavilo. Treba si aj oddýchnuť, nájsť čas na blízkych, priateľov i na seba. Ja som na to zabúdala a vypomstilo sa mi to. Po roku nútenej pauzy a chodenia po lekároch si to už teraz kontrolujem. Zdravie máme len jedno a ja chcem túto prácu robiť aj naďalej.

Však má aj veľa výhod – denne ste vyobjímaná, vybozkávaná, prídete domov a ste spokojná. Citujem vaše slová z talkšou Neskoro večer.

To mi tak spontánne napadlo. No je to pravda a je to úžasné! Predstavte si, že sa pohádate s frajerom, alebo že má partner veľa práce. My, herečky, sme v podstate spokojné ženy. (smiech)

To dúfam neznamená, že by sa partneri herečiek nemuseli snažiť?

Každý muž by sa mal snažiť! Či už má doma ženu 40 rokov alebo 4 mesiace. Každý deň ju rozveseliť a každý deň k nej byť milý a dobrý. Ale platí to aj naopak.

Vy ste veľmi komunikatívna. Vždy to tak bolo?

Snažím sa. No mala som aj obdobia, keď som stála ticho v kúte. Sebavedomie je tenká čiara. Človek na seba nemôže byť ani veľmi kritický a neveriť si, ale ani príliš namyslený. Obe strany sú sebazničujúce. Dôležité je mať pokoru a snažiť sa vychádzať s ľuďmi.

Prezradila o sebe

Na Juraja nikdy nehráte?

(smiech) Robím to tak tajne, že o tom ani nevie. Ale zase žiadne afektované výstupy.

On na vás nehrá?

Mám ho prečítaného od vrchu dole, takže on ma už neoklame. (smiech)

Ako sa udržiavate fit?

Jogou a behom. Ale tým, že som vyčerpaná fyzicky, teraz skôr relaxujem a oddychujem.