Dovolenku stihla až v SEPTEMBRI, po TRAPASE na letisku medzi nimi prebehla osudová ISKRA vášne!

Som plánovací typ a spontánne rozhodnutia mi robia vrásky na čele. Moja kamarátka Ivka sa však nedala odbiť a toľko do mňa hustila, až som súhlasila. Obe totiž milujeme jogu a ten pobyt sa nám zdal ako sen. Malo to však háčik, odlietalo sa už o necelý týždeň. Iva však vybavovanie zobrala na seba a ja som si mohla v práci zariadiť všetko tak, aby som mohla vycestovať. Keď som dva dni pred odletom zistila, že kamoška zarezervovala letenky len s príručnou batožinou, stuhla mi krv v žilách. Aj na predĺžený víkend sa zvyknem baliť do veľkého kufra, nieto na týždeň pri mori. Môj zámer zbaliť si na každý deň iné šaty vystriedali „ťažké“ rozhodnutia o dovolenkovej garderóbe. A podľa toho môj kufrík aj vyzeral… Predná časť bola vydutá tak, že vôbec nespĺňal predpísané parametre.

Na letiskovej bezpečnostnej kontrole sme sa posúvali slimačím tempom. Aby sme ušetrili miesto v kufri, mali sme na sebe hrubé mikiny aj rifľové bundy. Na hlave som mala slamený klobúk, ktorý sa k outfitu vôbec nehodil, a na pleci mi zavadzal batoh a karimatka. Zrazu ma letiskový zamestnanec nasmeroval k stojanu na meranie batožiny. Samozrejme, že som sa nezmestila do stanovených rozmerov, akokoľvek som sa snažila a potila. Zrazu sa pri mne objavil mladý muž a všetko sa zom­lelo veľmi rýchlo. Rozopol môj kufor, vybral z neho kôpku vecí aj hygienické vložky položené navrchu a preložil ich do svojho poloprázdneho kufra. Pot ma zalieval nielen od tepla a námahy, ale už aj od hanby. Spľasnutý kufor bol už, našťastie, v poriadku. Ľuboš, ako sa predstavil, mal nasmerované na rovnaký pobyt ako my.

Akoby to nebolo málo, dostali sme s Ľubošom rovnaký apar­tmán a večer sme sa pri zoznamovacom poháriku už len smiali nad naším letiskovým zážitkom. Vysoký tmavovlasý chlap sa ukázal ako muž činu a džentlmen. Nepríjemnosť bola navždy zažehnaná a pred sebou sme mali sedem krásnych dní plných slnka, cvičenia a kúpania. Po úžasnej rannej joge, ktorá naše telá nabila energiou, sme sa vrhli rovno do mora. V plážovom bare sme si kúpili voňavé kapučíno a stratené kalórie sme dohnali čokoládovým croissantom. Za pomoc na letisku som sa chcela ešte odvďačiť, a tak som z pláže odišla skôr, aby som nakúpila čerstvé potraviny a pripravila neskorý obed.

Prekvapilo ma, keď som v apartmáne našla Ľuboša, ktorý mal už dosť slniečka a chcel mi pomôcť. Milujem tú dovolenkovú jednoduchosť v jedle – len čerstvá zelenina dozretá na slnku, syry a prosciutto od mies­tnych farmárov, domáci olivový olej a chlieb, ktorý sa rozplýva na jazyku… Presne takto je to dokonalé! Iva nám napísala, že je s ostatnými v bare, nech na ňu nečakáme, a tak sme sa pustili do vychutnávania. Ľuboš ešte nalial víno z orosenej fľaše a ani neviem ako, už sme si rozprávali naše príbehy. Obaja sme boli zapletení do dlhodobých vzťahov-nevzťahov, takých tých typických pre dnešnú dobu.

Po pár dňoch som zo seba úplne striasla pracovný stres, aj vďaka joge som sa dokázala úplne uvoľniť. Moje telo bolo pružnejšie, no aj žiadostivejšie. Doma som na sex takmer nepomyslela, tu sa moje libido prebúdzalo a ja som si to čoraz naliehavejšie uvedomovala. Jedno popoludnie som sa vybrala preskúmať okolité pláže. Tá naša s bielym pieskom a tyrkysovým morom bola nádherná, no už sa mi trochu zunovala. Zablúdila som na skalnaté útesy, kde som si našla svoje útočisko. Obkolesená skalami som sa cítila ako v hniezde, slobodná a v bezpečí. Slnko mi príjemne prehrievalo pokožku a ja som snívala. Nie o mojom oficiálnom priateľovi, ale o Ľubošovi. Aj tak sme už obaja iskrili ako prskavky, večer na promenáde sme využili každú chvíľu na to, aby sa nám „náhodou“ dotkli ruky. Boli sme však zadaní a okrem toho Iva veľmi dobre poznala môjho milého, preto sme si viac ani nedovolili.

Moje telo sa pomaličky oddávalo slastnému spánku, keď sa mi cez viečka privreté napoly zazdalo, že vidím rozmazanú postavu. Strhla som sa a zaostrila zrak, bol to Ľuboš! Keď som sa ho spýtala, ako ma našiel, povedal, že len nasledoval moju vôňu. Zasmiala som sa a on ma pobozkal s takou prirodzenosťou, akoby som mu patrila už dávno. V tej chvíli sa už nedalo inak. Rozviazal mi šnúrku na plavkových nohavičkách a potom už neexistovalo nič, len naša túžba vystupňovaná horúcim slnkom a šumom mora. Pod jeho svalnatými stehnami a ramenami moje telo zvláčnelo, až sa z nás stalo jediné klbko vášne. Nasledoval výbuch slasti a pocit nekonečnej harmónie, ktorý som si okamžite uložila do pokladničky svojho srdca. Vedela som, že z nej budem čerpať energiu nielen nasledujúce dni a mesiace, ale celé roky, možno aj celý život.

Nemohla som vedieť, ako to s Ľubošom vypáli, ale moje srdce ma neklamalo. Po dovolenke som definitívne uzatvorila vzťah, ktorý ma nenapĺňal, a pokojne som čakala na Ľuboša. Hoci je naše manželstvo občas poriadne „talianske“, vášeň a humor z neho nevyprchali. Stačí si spomenúť na naše zoznámenie a na ten pocit večnosti po milovaní...