Moja kamarátka Maťa je parťáčka, akú pri sebe potrebujem. Vyzeráme ako sestry a perfektne sa dopĺňame, no povahou sme úplne odlišné. Obdivujem jej vlastnosť poradiť si v každej situácii, jej úprimnosť aj podrezaný jazyk. Má nadhľad a vždy mi dá radu, ako šarmantne vykľučkovať z každého problému. „Emi, prepáč, ale on tam podľa mňa ide s niekým iným. A teraz je na tebe, čo s tým urobíš. Ja navrhujem…“ A už to išlo. Ešte v ten večer sme si kúpili lístky na rovnaký koncert. Tým však Maťa neskončila. Na druhý deň po práci sme povymetali nákupné centrum, aby sme trochu okorenili môj šatník. Maťa je proste baba, čo má drajv.
Ešte začiatkom týždňa mi priateľ pri raňajkách oznámil, že vo štvrtok (v deň koncertu) má teambuilding a bude tam aj spať. Ja som mu prikývla s tým, že aspoň pôjdem konečne s kamoškou do kina. Ráno v deň koncertu sa so mnou lúčil s bozkom a so slovami, aby sme si to užili a že sa uvidíme v piatok večer.
Ak by to nebolo také smutné, pri pohľade do zrkadla poviem, že sme kočky. Maťa v obtiahnutom overale, ja v kožených šortkách, s novým účesom a dokonalým mejkapom. Schválne sme na koncert prišli skôr a postávali bokom pri toaletách, kde sme mali perfektný výhľad na prichádzajúcich. Začala som hysterčiť, srdce mi bilo ako splašené a Maťa ma musela dať do laty: „Ty si taká dobráčka, že to nie je normálne. Toho hajzľa zohľadňuješ ešte aj teraz a nechceš ho dostať do trápnej situácie. Uvedom sa, dievča!“ Mala pravdu, stále som v sebe živila nádej, že mu možno ubližujem a vysvetlenie bude celkom iné. Jej slová mi dodali guráž. Zhlboka som sa nadýchla a v tom…
