Hľadá sa silný muž, ale nie samec!

Silný muž. Dobre to znie, však? Tak lákavo. Až sa jednej hlava zatočí, už sa v predstavách vidí schúlená na bezpečne širokej hrudi, ochránená pred všetkou krivdou sveta silným ramenom. Ale skúste to domyslieť ďalej. Akými vlastnosťami sa vyznačuje silný muž dnešných dní?

Ako ho zaručene spoznať a nemusieť sa niekoľkokrát popáliť, kým zistíme, čo je zrno a čo plevel? Ak viete hneď odpovedať, klobúk dole, ste oveľa ďalej než my. Pretože nám toto pátranie – hoci s výdatnou pomocou kamarátok, odborníkov aj literatúry – dalo poriadne zabrať. Nakoniec sme však predsa len k niečomu dospeli.

Potvrdenie ženstva

Túžba mať po boku silného jedinca je naskrutkovaná v našej genetickej informácii. Chvalabohu. Nebyť nej, ľudstvo mohlo už dávno vyhynúť. Silný muž znamená silný genofond, silný genofond vysokú schopnosť prežitia.

Takého však podvedome, riadením prírody, nehľadáme kvôli sebe, ale kvôli potomstvu – chceme, aby bolo silné, zdravé, odolné, aby prežilo. Silný muž nás však láka aj z egoistickejšieho dôvodu. Keď ho získame, sebe tým potvrdíme a celému svetu dáme na známosť významnú správu: Som silná žena! Ruku na srdce, ktorá z nás nechce byť tá vyvolená, tá samica, okolo ktorej túžobne krúži niekoľko riadnych samcov a ona si vyberie toho naj? Jasné, že každá.

Misia svaly

V tom, prečo silných mužov chceme, sme sa zorientovali pomerne ľahko. Rovnako bolo hneď od začiatku jasné, že „silný“ nie je synonymom pre horu svalov. Schwarzeneggerovia, ktorí nedokážu prinožiť a pripažiť, lákajú len malú, úzko profi lovanú skupinu žien. Okrem toho, hromada svalovej hmoty nezaručuje, že muž je aj oným mentálne a charakterovo silným jedincom, po ktorom túžime.

Na druhej strane, fyziognómia o mužnosti muža niečo prezrádza. Mnohé výskumy dokázali, že nám stačí muža vidieť šesť sekúnd, a keď nie rovno náš rozum, tak minimálne naše podvedomie má jasno v tom, či zodpovedá našim kritériám zdravia. Pružné, súmerné telo, zdravé zuby, vlasy, nechty či pleť sú synonymami zdravia, ergo potenciálne slušného genofondu a sily. Ale takých behajú po svete milióny a zďaleka nie každého nakoniec zaradíme do elitnej kategórie silných mužov.

Peniaze, postavenie, moc

Je pomerne dosť žien, podľa ktorých sa dá sila muža merať výškou jeho konta, strmosťou kariérneho rebríčka, počtom podriadených či vlastnených a úspešne riadených firiem či množstvom dovoleniek, ktoré si do roka dopraje. Samozrejme, rozhoduje aj miera šarmu, schopnosť pohybovať sa v spoločnosti, orientovať v dejinách i politike a dobrým znamením je vraj aj to, keď ho pozná čo najviac ľudí. (V horšom prípade, keď aspoň on pozná tých celospoločensky známych a uznávaných, keď už všetci nepoznajú jeho.) My však hovoríme, pozor!

Muž, ktorého vystihujú vymenované kritériá, môže, ale aj nemusí byť silným mužom. Jeho majetok môže vypovedať o vodcovských schopnostiach a možno by si dokázal poradiť v každej situácii. Jeho prosperujúce fi rmy či významná pozícia v hierarchii fi rmy, pre ktorú pracuje, môžu byť znakom inteligencie, sebaistoty, dominancie a schopnosti presadiť sa, všetko vlastností, ktoré charakterizujú silného muža.

Ale môže to byť aj tak, že je to iba drzý, hrubý a bezcitný egoista, ktorý ide cez mŕtvoly, a prejav empatie či súcitu by ste z neho nevydolovali ani pod hrozbou smrti. Možno je to tak, že iba pozná správnych ľudí na správnych miestach, prípadne, že oni poznajú jeho, a rozhodli sa využiť jeho skutočné schopnosti a vlastnosti vo svoj prospech. A možno je to výborný herec a zároveň šarmantný kriminálnik, ktorý štát obral o milióny a sociálnej poisťovni dlhuje ešte viac.

Spoľahlivý dekodér

Tak ako sa v tom vyznať? „Nie je to jednoduché, ale tak ako je túžba ženy po silnom mužovi daná prírodou, aj schopnosť rozpoznať takéhoto muža nám príroda dala do vienka. Pod vplyvom výchovy, kultúry a orientácie spoločnosti mu však málokedy venujeme pozornosť,“ hovorí Lívia Lozsi, vedúca Kabinetu socioterapie a psychoterapie na Trnavskej univerzite.

Žeby predsa len? Existuje jasný signál? Zježia sa nám chlpy, zmení nálada, rozžiaria oči? „No, možno aj to, pretože silný muž je pre ženu sexuálne príťažlivý, a to sa môže prejaviť aj tým leskom v očiach. Ale signálom, ktorý jasne hovorí o tom, či je muž pre nás dostatočne silný, je emócia bezpečia. Naše podvedomie hneď vie, či sa pri nejakom mužovi cítime bezpečne, alebo či pochybujeme čo len o milimeter. Je to signál, ktorý prezradí, či má muž odvahu riskovať, či by nás ako ženu zvládol, vedel skrotiť, získať, uspokojiť,“ hovorí Lozsi.

Tento pocit nemá veľkú silu, nečakajte, že vás ovalí po hlave. Ale napriek tomu je v nás a je rozhodujúci. „Mnoho žien, s ktorými som sa počas svojej praxe stretla, potvrdilo, že už od prvého stretnutia s mužom vedeli, že to nie je on, ale nebrali to na vedomie, pretože po ňom túžili a chceli ho mať. Z rôznych dôvodov. Bol atraktívny, bol bohatý, páčil sa kamarátke, a keď ho získala, niečo si dokázala... Vydobyli si ho, ale spokojné vo vzťahu neboli. Nemohli byť, pretože sa v ňom necítili žiaduce. Nedá sa túžiť po mužovi, ktorým pohŕdate a ktorého nemôžete obdivovať.“

Nezávislé a chtivé

Túžba žien po silných mužoch bola v posledných päťdesiatich rokoch témou viacerých výskumov v Európe aj USA. A všetky ukazujú na prvý pohľad nelogický trend: priamo úmerne s nezávislosťou a emancipovanosťou žien rastie aj ich túžba po silnom mužovi. Ale logiku to má!

Čím viac sa ženy odpútavajú od umelých, neprirodzených spoločenských pák, ktorými boli niekoľko predchádzajúcich storočí spojené s mužmi, tým viac sa môže prejaviť volanie prírody, teda ich skutočná túžba po silných mužoch. Teraz po nich túžime ako už dávno nie. Pátrame po nich, skúšame šťastie vpravo i vľavo, ale nie s veľkým úspechom. Vari sme v priebehu oných storočí stratili schopnosť rozlišovať ich? Alebo muži stratili svoju silu? Nevedia, ako nás získať, ak už peniaze nemajú takú váhu čo kedysi? Ako si nás udržať, keď odmietame byť uviazané doma a pýtať si povolenie na každú vychádzku? Neveria, že sa k nim vrátime, pretože ich naozaj chceme?

Dospelé deti

„Povedala by som, že z každého trochu,“ hovorí Lívia Lozsi. „Chlapci sa, samozrejme, stále rodia s potenciálom vyrásť v silných mužov. Tento potenciál sa výchovou buď posilňuje, alebo zoslabuje. My žijeme v kultúre, ktorá ho, žiaľ, skôr zoslabuje. Mnohým ženám napríklad prekáža, že ich partner, dávno dospelý aj niekoľkokrát, je stále závislý od svojich rodičov. Mama a otec sú preňho nedotknuteľní, poslúcha ich, dá sa citovo vydierať. To nám nejde dokopy so silným mužom.”

V prírode to funguje tak, že keď samec dospeje, postaví sa proti starému samcovi a ukáže mu svoju silu. Podľa druhu zvierat sa buď zaradí medzi ostatné platné samce, alebo ide inde a vytvorí si vlastnú svorku, stádo, kŕdeľ... V každom prípade sa osamostatní a od rodičov už nie je nijakým spôsobom závislý. Mnoho mužov závislých ostáva. „Ale aby sme boli úprimné a spravodlivé, aj my často ostávame s rodičmi v závislom vzťahu, ostávame dcérami, nie je to scenár, podľa ktorého by žili iba muži,“ vysvetľuje odborníčka na medziľudské vzťahy.

Spojené nádoby...

Alebo aká matka, taký syn. Tak je, nie muž robí zo syna muža, robí ho žena. A prvá najdôležitejšia žena v živote chlapca je jeho mama. Všetky mamy sveta sú do veľkej miery zodpovedné za to, či po ňom chodia silní muži, alebo slabosi.

„Chlapec si postoj k ženám vytvára podľa toho, ako jeho mama funguje vo vzťahoch s mužmi, vrátane neho. Ak mama otcom pohŕda, od plienok sa učí, že je to normálne a v poriadku. Ale aj to, že napriek tomu s nimi zostáva. Ak mama robí kompromisy, budúci muž sa učí, že mu môžu nejaké veci prejsť, budú ospravedlnené a bez následkov, pretože to tak videl doma, tak to chodí,“ opisuje niektoré situácie Lívia Lozsi a pokračuje: „Silného muža v chlapcovi pomaly, ale isto zabíjajú zdanlivé maličkosti. Mama, ktorá neverí, že sa jej syn o seba postará, napríklad, že sa oblečie, prípadne, keď je príliš malý, naznačí, keď mu bude chladno, ho pre istotu nasúka do bundy, hoci on chlad necíti. Vyzerá to, že je starostlivá a milujúca, ale v skutočnosti ho učí, že nemôže dôverovať svojim pocitom, nemusí byť zodpovedný sám za seba a niesť za svoje rozhodnutia dôsledky.

Mama, ktorá vyžaduje poslušnosť, zabíja v chlapcovi leva, ktorý by možno zareval, ale radšej to neurobí, pretože bude potrestaný, a okrem toho bude mama kvôli nemu nešťastná. Toto sa mamám synov určite nečíta dobre. A to by sme mohli ešte dlho pokračovať vo výpočte situácií, keď, žiaľ, obrazne kastrujeme chlapcov. A potom, keď sú dospelí, hneváme sa na nich, akí sú nemožní, nesamostatní a nezodpovední. Ani nám nenapadne hnevať sa na seba.”

Je to kolobeh

Aj vám to pripomína scenár, podľa ktorého funguje väčšina rodín v našich končinách? Nebuďte smutné a popracujte na sebe. Nikdy nie je neskoro prestať oberať chlap(c)ov o ich silu. Tú, po ktorej tak túžime a o ktorú ich žiadame. Aj keď my už možno máme smolu, lebo žijeme po boku „hotového“ chlapa, stále je tu generácia chlapcov, z ktorých môžeme vychovať skutočných mužov. Takých, ktorí nebudú chcieť slabošku, ale iba niečiu silnú dcéru