Je voľnosť vo vzťahu trend mladých ľudí alebo...Uff, TOTO vás odrovná! Ako to máte vy?

Príbeh Andreja a Marty, ktorí si dopriali viac voľnosti, ukazuje, že istá dávka slobody je dobrá pre zdravé fungovanie vzťahu dvoch zadaných ľudí. Títo dvaja si sľúbili, že si ponechajú priestor aj na svoje sny, a spoločne založili rodinu. Dnes, o 30 rokov neskôr, majú domov a dvoch dospelých synov a napriek tomu, že prekonali krízu, sú šťastnými manželmi.

Keď som mal dva dsať rokov, stretol som Martu. Ja som študoval, ona už úspešne pracovala. Od začiatku sme tvorili skvelý tím. Náš vzťah fungoval na vzájomnej dôvere a voľnosti, ktorú sme si vďaka nej mohli dovoliť. Pre Martu nebol problém, že som bol vo voľnom čase väčšinou na koncerte s kamarátmi. Ona vtedy chodila na výlety s priateľkami a žila svoj sen o písaní. Možno práve vďaka tomu, že nás nedusila žiadna žiarlivosť či zákazy, naše manželstvo prežilo. Mnoho našich priateľov z mladosti je rozvedených. Myslím si, že to ukazuje, že niektoré veci robíme správne. Ak nájdete ten správny recept na vzťah, prežijete každú krízu. A tá prišla po čase i k nám. Som Marte veľmi vďačný, že prečkala moju osobnú krízu. Mal som pocit neistoty, nevedel som, kam v živote smerujem. Ona mi len dala čas na zotavenie a netlačila na mňa. V čom spočíva naše šťastné manželstvo? Každý si doprajeme čas pre seba, ale nezanedbávame ani ten spoločný. A takto to funguje už 30 rokov. Veľmi rád chodím s Martou v sobotu nakupovať. Potom varíme, rozprávame sa o svete a svojich plánoch. To je náš spoločný čas. No nevadí mi, keď si spraví čas pre seba, odcestuje do zahraničia, keď hľadá inšpiráciu pre svoje písanie. Keď som čítal prvú Martinu knihu, dojala ma k slzám. Teraz píše svoj desiaty príbeh a mám pocit, že každý z nich je majstrovské dielo. Myslím si, že nám to funguje správne, a sme hrdí na to, čo sme v živote vytvorili. Vieme, že bez slobody by sme nemohli byť, kým sme, a neboli by sme šťastní.

Keď som spoznala Andreja, pozrela som sa mu do očí a bolo to ako pozrieť sa do jeho duše. To, že bol mladší, mi bolo jedno. Aj to, že ešte študoval, pretože vo svojich dvadsiatich troch rokoch bol Andrej zrelý. Odvážny chlapík s dlhými vlasmi, ktorý horel vášňou pre svoju hudbu. Napriek tomu, že prešlo tridsať rokov, Andrej popri svojej práci vo voľnom čase stále hrá v rockovej kapele. No dnes je to iné ako v mladosti, keď každú voľnú chvíľu jazdili na vystúpenia. Už vtedy sme vedeli, že si chceme vo vzťahu dopriať dostatok slobody. Po čase sa nám podarilo založiť štvorčlennú rodinu a náš život s istou dávkou voľnosti pre každého z nás plynul pokojne a šťastne. Napriek tomu pri šla kríza, keď Andrej zrazu spochybnil všetko, čo sme spoločne vybudovali. Bolo to veľmi náročné, nevedela som, čo sa deje, a najmä, ako to dopadne. Mohli sme si vyhadzovať na oči vzájomné nedostatky a prešľapy, no ja som zachovala chladnú hlavu. Rozhodla som sa dopriať mu to, na čom bol náš vzťah postavený, voľnosť. Dôverovala som mu, ni kdy nám nenapadlo podozrievať toho druhého. Odišla som so synmi k priateľke a jeho nechala premýšľať. Na Andrejovu krízu som sa rozhodla reagovať s pokojom, i keď to nebolo ľahké. Nakoniec to netrvalo dlho a osamelý Andrej si uvedomil, ako veľmi mu chýbam, a všetko sa vrátilo do normálu. Búrka utíchla. Dnes nás už nič nemôže rozdeliť. Ani to, že som momentálne ďaleko od domova, aby som napísala svoju novú knihu. Každý deň si telefonujeme. Naučili sme sa, že čím viac slobody si dáme, tým hlbší vzťah budeme mať! 

Radí Marek Zajac, terapeut, autor a vzťahový konzultant

Najčastejšie dôvody, prečo si túto vetu povieme, bývajú spôsobené partnerovou nedôverou či žiarlivosťou. Opačný dôvod býva taký, že partner nemá žiadne vlastné záujmy a jediným záujmom sme pre neho my. Stratená sloboda a pocit, že ten druhý nám „nedá dýchať“, však nie sú veľmi komfortné. Problém je, že väčšina ľudí to v sebe drží a dúfa, že ten druhý si to nejak uvedomí a ono sa to nejak zlepší. V lepšom prípade sa to pokúsia naznačovať, no ani to nemá veľký efekt. Málokto to povie partnerovi priamo. Možno si podvedome myslia, že strata slobody tak trochu k vzťahu patrí. Čo teda s tým? Pravda je, že k vzťahu patrí len tá časť stratenej slobody, keď nám je jasné, že ak máme doma partnera, asi nebude správne opíjať sa po nociach v baroch a zbližovať sa s opačným pohlavím. Ostatné a etické činnosti, ktoré k svojmu šťastiu potrebujeme, však nie je dobré opúšťať. Sloboda je mimoriadne dôležitá, a ak nám ju niekto berie, nie sme z toho veľmi šťastní. Preto, ak máme pocit, že partner nám nedáva dosť priestoru, musíme mu to povedať. Samozrejme, nie ako výčitku, ale s láskou a porozumením. Vysvetliť mu, že naša náklonnosť k nemu nie je o nič menšia, ak máme v živote potrebu okrem lásky realizovať sa v práci, v hobby či vídať sa s priateľmi. Slobody nie je nikdy príliš veľa, zato veľmi ľahko jej môže byť primálo. Ak sme čestní a dôverujeme si, darujme si tak veľa slobody, ako je len možné.

Mária (57): Voľnosť je trend mladých

Počas svojho 37-ročného manželstva som nebola od manžela nikde ani len na deň. Ak teda nerátam čas strávený v pôrodnici. Inak nikdy. Mám pocit, že to je trend dnešných mladých, že trávia ako manželia čas oddelene, a to nie je dobré. Podľa mňa to vzťahu škodí.

Martina (31): Každý z nás má čas pre seba

Z predchádzajúceho vzťahu viem, že nedostatočná sloboda vo vzťahu zabíja lásku. So svojím súčasným manželom fungujeme na vzájomnej dôvere. Trávime čas spolu, ale i oddelene. Každý z nás si tak nájde čas pre seba, na svoje záľuby a svojich priateľov, no zároveň máme koníčky, ktorým sa venujeme spoločne. A takto nám to perfektne funguje.
» Naučili sme sa, že čím viac slobody si dáme, tým hlbší vzťah budeme mať.