Vzali sme sa pred 13 rokmi a za ten čas som sa naučila jednu (pre mnohých možno prekvapivú) vec. Ak si chcem svojho muža udržať, musím mu dopriať slobodu. Jednoducho nevie krotiť svoj temperament a túžby. Mama ma na to upozornila hneď na začiatku nášho vzťahu, tej nič neujde. A musím priznať, že mala pravdu.
Viem, že ma manžel miluje a chce žiť so mnou. Ani mu nenapadne, aby sa odsťahoval, alebo sa rozhodol pre inú ženu. Aj deti chcel iba odo mňa. Máme syna a dcéru. Ale občas sa potrebuje "oslobodiť", vtedy si nájde milenku, s ktorou sa istý čas stretáva.
Ich aféra trvá niekoľko týždňov, potom sa manžel upokojí a vráti sa ku mne. Istý čas je myšlienkami aj fyzicky len pri mne, ale potom opäť začnem cítiť, že sa mi vzďaľuje. Vtedy viem, že ma čoskoro opäť začne podvádzať. Ak by som mu to nedovolila, náš vzťah by možno stroskotal.
Prečo s ním vlastne zostávam? Pretože je to perfektný otec, skvelý muž a okrem toho, že je sukničkár, nikdy by mi neublížil, pre svoju rodinu urobí všetko na svete. Mnohí sa ma pýtajú, ako to zvládam, ako sa s tým dokážem zmieriť, prečo si nenájdem milenca aj ja... Ale ja po inom mužovi naozaj netúžim. Zamestnáva ma práca, rodina, záľuby, nemám čas na dobrodružstvá. Je takýto vzťah nenormálny?
Júlia
Sexuológ odpovedá:
Takýto vzťah nie je nevyhnutne nenormálny, len iný, než na aký sme bežne zvyknutí. Sú ľudia, ktorým takéto okolnosti vyhovujú, dokážu sa s neverou jedného z partnerov zmieriť. Iní si to nedokážu ani len predstaviť. Je to niečo, čo ďaleko prekračuje ich hranice.
Ak sa s takýmto (polo)otvoreným manželstvom dokážete zmieriť, netrápite sa, nemáte pocit, že vám to akýmkoľvek spôsobom narúša vnútorný svet, neovplyvňuje to chod rodiny, deti netrpia, tak nemusíte nikomu nič vysvetľovať, ani sa nemusíte ospravedlňovať. Je to váš život, vy si vyberáte svoju cestu. Ak vám to takto vyhovuje, tak je všetko v poriadku.
