Existuje veľmi tenká hranica medzi láskou a nenávisťou. Aj ja som si myslela, že je to len hlúpa veta používaná v mexických telenovelách, ale človek neuverí, kým to nezažije na vlastnej koži.

Viktor bol veľmi pohľadný muž, ktorý už na prvý pohľad pôsobil príliš sebavedomo a namyslene. Napriek tomu, že som vždy takýto typ mužov obchádzala a smiala sa im, niečím ma priťahoval. Zoznámili sme sa na diskotéke, kde on tú noc pracoval a ja som sa prišla odreagovať. Aby nedošlo k omylu – Viktor bol DJ.

Problém nastal v tom, že ako prvý ma oslovil jeho kamarát Šimon a vymenila som si s ním čísla, keď ma išiel odprevadiť na zastávku autobusu. Keď som sa ráno zobudila s bolesťou hlavy po prehýrenej noci, v mobile na mňa čakalo niekoľko správ od Šimona. Šimon bol milý chlapec, ale čím viac sme sa spoznávali, tým viac tlačil na pílu. Jeho neustále správy mi začali prekážať a nepomáhalo ani to, že som mu neodpisovala. Uháňal ma.

Tak som sa rozhodla. Napísala som Šimonovi, že mu nič viac ako kamarátstvo nemôžem ponúknuť. Bolo práve prvého mája, pár týždňov po tom, ako som Šimona poslala k vode, keď mi prišla správa od jeho kamaráta Viktora. Vymenili sme si pár správ, v ktorých bol veľmi milý, a pozval ma von.

Je to len pomsta za odmietnutie jeho najlepšieho kamaráta alebo si chce dokázať, že on ma dokáže zbaliť...
 

Nevedela som, čo mám od toho stretnutia čakať. Je to len pomsta za odmietnutie jeho najlepšieho kamaráta alebo si chce dokázať, že on ma dokáže zbaliť, keď sa to Šimonovi nepodarilo?

I keď program nášho stretnutia pôsobil romanticky, opak bol pravdou. Jeho arogancia sa prejavila v plnej miere a celý čas hovoril len o sebe a svojich plánoch. Záver nášho stretnutia prebehol tak, že som zabuchla dvere na jeho aute, vydýchla si a v duchu sa spýtala: „A toto čo bolo?!”

Samozrejme, že nevydarené rande má za sebou azda každý, ale náš spoločný príbeh pokračoval. Hoci vždy, keď mi pípol mobil, mi zovrelo žalúdok, o týždeň neskôr mi napísal, že sa nesprával najvhodnejšie a rád by to napravil. Stretli sme sa na okraji mesta v takej malej útulnej kaviarni, ktorá vôbec nedýchala luxusom, a Viktor bol ako vymenený. Správal sa normálne, bol pozorný, dokonca sa usmieval. Zobral ma ešte na neďalekú priehradu, kde sme sa prechádzali do skorých ranných hodín, a ja som si uvedomovala, ako sa mi dostáva pod kožu.

Prvý dojem je dôležitý a veľmi ťažko sa napráva, ale sú ľudia, ktorí nám radšej najprv ukážu svoju temnú stránku a až neskôr odhalia to, čo je v nich dobré. Od tohto stretnutia ubehol už rok a pol... Nebudem klamať, sú chvíle, keď ho nenávidím za to, ako sa dokáže k niektorým ľuďom správať a, bohužiaľ, aj ku mne, ale napriek všetkému ho ľúbim – za tie chvíle, ktoré vidím iba ja, keď sme spolu sami, a on mi ukazuje svoju ľudskú stránku.

Pohybujem sa na tenkom ľade, viem. Miestami ho nenávidím a vzápätí nenormálne milujem. Ešte aj tú jeho aroganciu.

Myslím, že v tomto príbehu sa nájde veľa čitateliek, ktoré prežívajú podobnú situáciu ako ja, a samy seba sa pýtajú, či im to stojí za to. Pretože žiť sa s ním nedá, ale, bohužiaľ, ani bez neho. Treba mať však na pamäti, že každý je strojcom vlastného šťastia a konečné rozhodnutie je vždy na nás.

Katka

Čo my na to? 

V mnohých vzťahoch akoby na pozadí prebiehala neustála vojna. Láska aj nenávisť sa striedajú rýchlosťou svetla. Určite, ako Katka napísala, sa v jej príbehu nájdu mnohé čitateľky a je na nás, či uprednostníme vášnivý taliansky vzťah alebo si radšej vyberieme muža, pri ktorom možno nezažívame toľko vášne, ale vzťah je pokojný a priateľský.