Reklama

Keď je sexu priveľa: Kedy hovoríme už o hypersexualite a čo sa s tým dá robiť? Možností je viac

Vášeň má rôzne podoby

Zdroj: shutterstock

Reklama

Pokiaľ ide o sexuálnu túžbu, nemôžete si pomôcť a jednoducho to musíte mať? Kedy ide už o problém, ktorý treba riešiť...

Video Player is loading.
Stream Type LIVE
Advertisement
Current Time 0:00
Duration 0:00
Remaining Time 0:00
Loaded: 0%
    • Chapters
    • descriptions off, selected
    • subtitles off, selected
    Odborník radí, ako sa prestať hrbiť: "Cviky, návyky, na čo dávať pozor...
    Zdroj: canva, Petra Mitringová

    Podľa sexuologičky Petry Sejbalovej je hypersexualita vážny problém. O hypersexualite hovoríme vtedy, keď má človek nekontrolovateľnú potrebu sexu raz až viac ráz za deň. U žien sa zvýšená potreba sexu označuje ako nymfománia.

    Čo s tým?

    „Možnosti sú rôzne. Pomôže napríklad sexuológ, ktorý môže nasadiť vhodné lieky. Niekoľkokrát sa mi v praxi stalo, že človek, ktorý ma vyhľadal pre závislosť od sexu, mal obsedantno-kompulzívnu poruchu, ktorá zmenila klinický obraz. Pacient tak namiesto večného upratovania alebo zamykania ventiloval svoju úzkosť sexom. V takýchto prípadoch ho posielam k psychológovi,“ hovorí Petra Sejbalová.

    Biologická potreba?

    Podľa nej hypersexualita postihuje vo väčšej miere mužov. Upozorňuje však na to, že sexualita sa počas života mení a je vždy naviazaná na celkový duševný stav. Preto zvýšenou potrebou sexu môžeme trpieť i dočasne, ak sme napríklad v strese a sexom ho ventilujeme. Hypersexualita, teda potreba mať sex jeden- a viackrát denne, je vraj normálna v dospievaní. Postupom času však sexuálna potreba klesá.

    „Liek“ na všetky problémy

    Podľa sexuologičky môže mať problém bujarého sexuálneho života a promiskuity korene v detstve, v rodine. „Môže ísť o nespracovanú traumu z minulosti. Ak by Katka navštívila moju ordináciu, zamerala by som sa na to, či nebola obeťou pohlavného zneužívania alebo týrania. Takíto ľudia potom v dospelosti skutočne môžu mať potrebu nebrzdeného sexuálneho, povedzme až bezvýberového správania,“ vysvetľuje ich pohnútky sexuologička.

    Je to v psychike?

    Lekárka sa v praxi stretáva s tým, že pre hypersexuálnych ľudí je sex formou ventilácie ich psychických problémov, nie biologickej potreby. „Môžu tým ventilovať svoju úzkosť, stres. Napríklad u hypersexuálnych mužov nenachádzame, že by mali zvýšenú produkciu mužských pohlavných hormónov, dokonca ju môžu mať podpriemernú. Ale sex je pre nich spôsobom uvoľnenia emócií. Niekto si ide zabehať, iný sa naučí uvoľňovať pocity pomocou sexu,“ vysvetľuje Sejbalová. Takíto ľudia sú vraj schopní venovať sexu i niekoľko hodín denne – riešením je pre nich aspoň čiastočne pornografia, ktorá je dnes bežne dostupná.