Keď už nikto nebol v práci, prišiel za mnou ženatý kolega a... Z TOHTO mám dodnes zimomriavky!

V každom prípade je dobré, že sa o tom diskutuje a píše. O svoje skúsenosti sa podelili aj naše čitateľky.

Slovensko „žije“ diskusiou ohľadom sexuálneho obťažovania na pracovisku. A počujeme všelijaké názory od tých, ktorých to pobúrilo, aj od tých, ktorí to zľahčujú, ako napríklad, že dnes už nemožno ani flirtovať alebo žartovať, aby sa to nepovažovalo za sexuálne obťažovanie. Je to naozaj tak a ako sa to celé začalo?

Táto diskusia sa začala zostrihom relácie Inkognito vysielanej na TV JOJ, kde sa Maroš Kramár dotkol zadku maskérky. Mnohí ľudia to nepovažovali za vtipné a prekážalo im to, či je to vhodné, alebo nie. Obuli sa do toho novinári a vznikla kauza. Samotná maskérka sa vyjadrila takto: „Výrobu Inkognita mám rada, pretože je na nej vždy zábava a máme medzi sebou dobré vzťahy. Možno preto si hádači občas dovolia urobiť niečo, čo je v skupine kamarátov považované za veselý žart. Nechcem tým teraz znevažovať otázku diskriminácie, ale myslím si, že celá táto situácia je zbytočne nafúknutá.“ A tým by sme tému mohli uzavrieť, ale nemali by sme!

Ktovie, či to dotyčnej maskérke naozaj neprekážalo. Mnohé ženy v rámci udržania dobrých vzťahov na pracovisku nechcú rozmazávať nevhodné správanie kolegov, aj keď im to naozaj vadí. Mnohé majú svoju prácu rady alebo si ju potrebujú udržať, preto strpia nevhodné poznámky a často aj fyzické napádanie. A sú aj také, ktoré toto správanie ospravedlňujú, lebo si myslia, že to spôsobili samy.

Mnohí známi muži reagovali na túto diskusiu, že o zneužívaní hovoria len „zarastené škaredé feministky“, ktoré závidia pekným ženám, že o ne majú muži záujem. Muži tento argument často používajú ako zbraň, veď ktorá žena by chcela byť označená za škaredú, tú, ktorú muži nechcú? Muži často využívajú svoju nadradenú pracovnú pozíciu a správajú sa k ženám na nižších pozíciách všelijako, len nie s úctou. A, bohužiaľ, vtipné to nie je.

Táto kauza u nás prerástla do väčšej aktivity žien, ktoré začali rozprávať svoje zážitky. Rovnako ako kedysi v zahraničí, keď sa potvrdilo, že známi muži v Hollywoode roky beztrestne zneužívali ženy, pretože všetci naokolo zatvárali oči. Začalo sa o tom hovoriť naprieč krajinami, odhalili významných politikov, európskych úradníkov, umelecké ikony... A na sociálnych sieťach sa rozšírila kampaň #metoo, ktorá ukázala, že ženy čelia sexuálnemu obťažovaniu všade vo svete.

Keď som po skončení vysokej školy nastúpila do práce, veľmi som sa tešila. Môj šéf bol starší pán a bol veľmi slušný a galantný. Vo vedľajšej kancelárii pracoval ďalší starší pán, ktorý bol taký ten typ šviháka, vždy vtipkoval, nemal problém ani s dvojzmyselnými vtipmi, dával ženám komplimenty, a ak sa mu niekto páčil, otvorene flirtoval. Jasné, že bol ženatý, jeho deti boli pravdepodobne v mojom veku, ale to mu nebránilo občas sa zastaviť na kus reči a dávať mi najavo, aká som krásna, super baba. Nebrala som to vážne.

Z nevinnej hry do útoku
Jeden podvečer, keď už nikto nebol v práci a chystala som sa na odchod, vošiel dnu s čokoládou. Povedala som, že som na odchode, a on, že ma dlho nezdrží. Prvýkrát mi to bolo nepríjemné, lebo naliehal akosi inak. Chcela som sa zdvihnúť a odísť, aj keby sa urazil. Jeho reč sa zmenila, bol viac vtieravý, vypytoval sa ma na sexuálny život a partnera. Potom vstal a naklonil sa ku mne, aby obdivoval náhrdelník, ktorý som mala na krku. Chytil ho do ruky a zrazu mi pohladkal prsník. Úlisne sa zasmial, úplne som stuhla. Nečakala som to, iba som rýchlo vstala a niečo hapkala. Pochopil, že som zmätená, a odišiel.

Konfrontovala som ho s tým
Nevedela som, čo budem robiť, ale určite som to nechcela nechať tak. Neriskovala by som, že sa to zopakuje. Ale nemala som odvahu povedať mu to do očí. Hanbila som sa. Napísala som mu email, že mi to prekážalo, šokovalo ma to a že keď sa to bude opakovať, nahlásim ho vedeniu, poviem to frajerovi a budem to riešiť. Všetko poprel, tváril sa, že nevie, o čom hovorím, a že som si musela niečo zle vysvetliť. Bola som nahnevaná, ale čo som mohla čakať, že to prizná? Nezopakovalo sa to. Až raz na vianočnom večierku som sedela s mladou sekretárkou a celkom sme sa spriatelili. Medzi rečou som sa jej priznala, čo sa mi stalo s týmto kolegom. A ona ma prekvapila, keď povedala, že ju obťažoval viac, dokonca sa jej vyhrážal a vydieral ju. Nahovárala som ju, že ak má emaily, môže to riešiť aj na polícii, ale nechcela. Keď som z tej práce odchádzala, povedala som to nadriadenej. Asi s tým nič neurobila, lebo chlapík má stále svoju pozíciu.

● Kto rozhoduje o tom, čo je obťažovanie? Obťažovaný človek má zhodnotiť, či mu je také správanie nepríjemné, a označiť ho za sexuálne obťažovanie alebo iba za nevinnú zábavu.
● Ustupovanie nenarúša mocenskú dynamiku obťažovania ani nevytvára silu, ktorá by ho mohla zastaviť. Práve naopak, ak ženy ustupujú, väčšinou tým len podporia páchateľa, ktorý tlak bude zvyšovať.
● Keďže jadrom obťažovania je mužská moc, veľa agresorov sa nestiahne ani vtedy, keď ich obeť reaguje protiútokom. Navyše útočník dobre rozumie agresii, preto ho to málokedy zastraší.
● Čo teda robiť? Urobte neočakávané – pomenujte správanie. Povedzte, čo sa práve stalo. Neospravedlňujte ho. Ujmite sa vedenia situácie, oboznámte ostatných s tým, čo sa stalo. Súkromie obťažovateľov chráni, zviditeľnenie ich oslabuje. Vyjadrujte sa čestne a priamo. Hovorte pravdu (žiadne hrozby, urážky, obscénnosti, žiadne zmierovacie verbálne tutlanie a zahováranie). Buďte vážna, priamočiara a strohá. Vyžadujte, aby sa obťažovanie skončilo.
● Kde hľadať pomoc? Môžete aj na bezplatnej nonstop linke 0800 212 212!

Sexuálne obťažovanie je verbálne, neverbálne alebo fyzické správanie sexuálnej povahy, ktorého úmyslom alebo následkom je alebo môže byť narušenie dôstojnosti osoby a ktoré vytvára zastrašujúce, ponižujúce, zneucťujúce, nepriateľské alebo urážlivé prostredie. Základnou charakteristikou sexuálneho obťažovania je, že je pre danú osobu nevítané. Sexuálne obťažovanie sa od priateľského správania (takzvaného flirtovania), ktoré je vítané a vzájomné, odlišuje svojou nežiaducou povahou, možným alebo skutočným zásahom do dôstojnosti osoby a vytváraním zastrašujúceho, ponižujúceho, zneucťujúceho, nepriateľského alebo urážlivého prostredia.

Lucka: „Ako čašníčka dookola počúvam oplzlé poznámky a potľapkania po zadku si už nevšímam. Ale fakt je, že keď nemám náladu, vadí mi to. Vtedy sa na tom neviem zasmiať ani to prejsť mlčaním. Vtedy som drzá a poviem im, nech s tým prestanú.“
Jana: „Na prehliadke u lekára som mala nepríjemný zážitok, keď ma jeden odborník nechal vyzliecť do nohavičiek, čo dnes viem, že nebolo nutné, a potom ma chytil za prsia. Narýchlo som ani nevedela vyhodnotiť, či to tak malo byť, len som mala veľmi nepríjemný pocit. Keď sa to zopakovalo znovu, viac som neprišla.“
Ľubica: „Na strednej škole som mala pekný vzťah s učiteľom, rozumel mi a podporoval v mojich snoch. Až raz sme v kabinete diskutovali o jednom projekte, veľmi ma chválil a hovoril mi všelijaké lichôtky. Zrazu sa ku mne zohol a chcel ma pobozkať. Skoro som odpadla. Veľmi som si vyčítala, že sa mi jeho lichotenie tak páčilo. Vnímala som ho ako otca. Odvtedy som sa mu vyhýbala a on ma nechal, ale už som nebola super, akoby som preňho prestala existovať. Dlho mi trvalo, kým som to spracovala.“

... každá tretia ŽENA  na Slovensku (34 %) zažila  od svojich pätnástich rokov fyzické  a/alebo sexuálne násilie? Jedna  z desiatich žien zažila sexuálne  obťažovanie alebo stalking  (prenasledovanie) prostredníctvom nových  technológií.

Radí Róbert Adamec, terapeut a kouč

Sexuálne obťažovanie je útok na hodnotu a sebavedomie ženy. Hoci sa na prvý pohľad javí, že muž, ktorý sexuálne obťažuje ženu, má o ňu záujem, v skutočnosti ju považuje len za objekt svojho záujmu. Keby ženu skutočne ctil ako človeka, uchádzal by sa o jej priazeň spôsobom, ktorý by ju neponižoval. Preto sexuálne obťažovanie vždy znižuje sebavedomie a sebahodnotu ženy. Aby sa s tým žena dokázala vyrovnať, musí si v prvom rade uvedomiť, že to obťažovanie, ktoré zažila, nijako neznižuje jej hodnotu. Hodnota každého z nás je absolútna už tým, že sme. Keď to človek takto vníma, do veľkej miery je psychicky imúnny. Väčšina žien, ktoré zažili sexuálne obťažovanie, má pocity viny, akoby mohla za obťažovanie. Tieto ženy musia odpustiť samy sebe a uvedomiť si, že za každý čin je zodpovedný jedine ten, kto ho vykoná.