Koľko žiarlivosti znesie láska? Ako žiť šťastne a bez podozrení

Čo robiť, ak sa s ňou stretnete? Ako nepodľahnúť jej nástrahám? Zažili ste už ten pocit, keď cítite hnev, poníženie, smútok, neistotu aj agresivitu v jednej sekunde? Cítili ste nutkanie prekutrávať mu vrecká, sliediť v mobile a počítači, alebo ste ho dokonca sledovali, keď vám povedal, že si ide zahrať tenis? A možno ste žiarlivosť skúsili z opačnej strany. Kontroloval každý váš krok, z roboty ste museli ísť rovno domov, zakazoval vám stretávať sa s priateľmi, ale aj s priateľkami, vypočúval vás, keď ste niekoho na ulici pozdravili... Žiarlivosť je skrátka utrpenie zabalené v srdiečkovom obale.

Žiarlivosť môže mať rôznu formu. „Boli sme na večierku z Dušanovej roboty. Nechcela som tam ísť, akoby som tušila, že sa niečo stane. No moje tušenie bolo správne. Skončilo sa to príšernou hádkou kvôli jeho kolegyni,“ rozpráva tridsaťtriročná Eva. „Zdalo sa mi, že má oči len pre ňu. Šiel s ňou tancovať, chválil jej šaty, priniesol jej šampanské, keď mala prázdny pohár. Bola som nešťastná, ponížená, mala som chuť vyškriabať mu oči,“ priznáva sa skutočne atraktívna mladá žena, ktorá na prvý pohľad pôsobí sebaisto. Jej pocity nakoniec vyústili do slovnej potýčky, ale nestalo sa to, našťastie, priamo na večierku (Eva si ušetrila zbytočný výstup). Doma si vyliala zlosť a vykričala všetko, čo cítila, Dušan sa ju snažil upokojiť a keď sa to nedalo, šiel spať. Neskôr ju pozval do jej obľúbenej kaviarne a tam si všetko vysvetlili.
O čo šlo
V tomto prípade to bola situačná žiarlivosť, ktorú vyvoláva vonkajší podnet. Človek naň reaguje v čase vzniku neprimerane emotívne. Tento typ žiarlivosti, našťastie, väčšinou časom zmizne alebo vyprchá.
Názor odborníka
Mgr. Janette Šimková, životný a partnerský kouč
Pre ženy je zraňujúce, ak muž, ktorý ich v spoločnosti sprevádza, flirtuje s inými. Priamo na mieste sa to dá riešiť iba vtedy, ak dokážeme nájsť súkromie na rozhovor. Mala by to byť forma sebaotvárajúceho rozhovoru – teda nezačneme vetou Ty si taký..., je to obvinenie a partner sa začne brániť. Vlastné pocity formulujeme: Keď sa takto správaš, cítim sa dotknutá, pre mňa to znamená, že si ma nevážiš. Partner môže empaticky zareagovať. Takto chránime vlastnú dôstojnosť, lebo si ohraničíme, čo akceptujeme a čo už nie. Moja rada navyše: Keď je rozhovor v emočnej búrke, nemá význam pokračovať v ňom. Je dobré „vychladnúť“ a vrátiť sa k nemu neskôr, najlepšie do pár hodín, potom spomienky starnú. Je konštruktívne vyvarovať sa obvinení a hovoriť o svojich pocitoch.

„Vydávala som sa z lásky. Mali sme sa naozaj radi, boli sme z jednej dediny, chodili sme spolu do školy, hrali sa na dvore a akosi prirodzene sme sa do seba zaľúbili,“ spomína štyridsaťtriročná Zdenka a so smútkom v hlase pokračuje: „Narodil sa nám prvý syn a po materskej som chcela nastúpiť do práce. Predtým mi ani náznakom nedal najavo, že by sa mu to nepáčilo. Ale keď som chcela naozaj ísť pracovať, bol ako vymenený. Kričal, vyhrážal sa mi, potom zase prosil a horekoval, že ma potrebuje, vraj naše dieťa nemôže chodiť do škôlky a ja mám zostať doma a starať sa o domácnosť. Keď som napriek tomu nastúpila naspäť do zamestnania, bolo to šialené. Všade ma sledoval, každú chvíľu mi vyvolával, telefonoval aj mojim kolegom, aby mi dali pokoj, lebo on za seba neručí... a takto to šlo, až kým som znova neotehotnela,“ vysvetľuje sympatická Zdenka, ktorá dnes žije aj s deťmi s druhým manželom v inom meste na opačnom konci Slovenska.
O čo šlo
Patologická chorobná žiarlivosť je posadnutosť, ktorá dokáže zničiť nielen žiarlivca, ale aj všetkých a všetko naokolo. V jeho podvedomí sa neustále rodia mylné predstavy, ktoré časom rastú a nedajú sa takémuto mužovi alebo žene vyhovoriť. Ide o chorobný stav, ktorý si vyžaduje odborníka a psychologickú liečbu.
Názor odborníka
S chorobnou žiarlivosťou si človek neporadí sám, potrebuje vyhľadať odbornú pomoc a pomocou terapie zmeniť patologický návyk správania a postojov. Žiarlivec to však musí chcieť sám, úspech závisí od jeho snahy vyriešiť tento svoj problém, nemôže to podmieňovať tým, že by kládol partnerke nejaké podmienky. Keď sa žena rozhodne, že chce pri liečiacom sa mužovi stáť, odbornú pomoc bude potrebovať aj ona, aby dokázala čeliť manipulácii a vydieraniu. Ak žiarlivec aj napriek terapii nemení svoje správanie, žena by ho mala opustiť, lebo jej život bude poznačený neustálou tyraniou.

Aj ženy, aj muži sú na žiarlivosť rovnako náchylní. Každý však iným spôsobom. MUŽI vidia príčinu v druhých, nevedia si pripustiť vlastné chyby a vinu zvaľujú na ženu alebo soka. Bývajú agresívni, násilnícki a arogantní. Je to však len obranný štít, za ktorým schovávajú svoju neistotu a strach, vlastné omyly a pocity menejcennosti. Kladú si rozličné požiadavky, dávajú partnerke ultimáta, nezmyselné termíny, vyhrážajú sa. ŽENY sa, naopak, ľutujú, hľadajú chyby v sebe a svojom správaní, vzhľade. Majú sklon podceňovať vlastné schopnosti a atraktivitu, ľahšie o svojom probléme hovoria a priznajú si ho. Nie sú väčšinou agresívne a sťahujú sa do ústrania.

Trochu žiarlivosti k láske naozaj patrí. Netreba hneď robiť z komára somára a radšej ju brať s humorom a nadhľadom. Ustrážte si však hranice, ktoré neradno prekročiť.

Zaručený recept na prekonanie žiarlivosti neexistuje, ale situáciu môžete zlepšiť.

JA
Ak žiarlite vy, začnite viac pracovať na vlastnej sebadôvere. AKO?
❋ Venujte sa sama sebe
❋ vzdelávajte sa
❋ zapíšte sa do jazykového kurzu
❋ choďte na kurz jogy, tai-či alebo iný pohybový kurz
❋ urobte si v tom jasno – pri pochybnostiach o jeho láske sa ho nebojte priamo opýtať, na čom ste
❋ podozrievavosť nemusí mať reálny základ
❋ čudné správanie partnera môže prameniť úplne inde.

ON
Ak žiarli on, pomôžte mu pochopiť, že sa nič nedeje. AKO?
❋ Pokiaľ ide o situačnú žiarlivosť, snažte sa jej vyhýbať
❋ pri chorobnej žiarlivosti treba zájsť za odborníkom
❋ patologickým žiarlivcom sa radšej vyhnite.