Kristína Farkašová o vzťahu s Hajdinom: Radšej šetríme na zážitky, ako na veci

Jej blogy sršia humorom. Jej ručne vyrábané tričká nápadom. A ona šťastím. „Je to najzábavnejšie a najšťastnejšie obdobie, aké som kedy v živote mala,“ tvrdí dvojnásobná mamina Kristína Farkašová (31) alias Koláčová.

Na dve deti a psa potrebujete veľa energie, kým sa Juraj vráti z práce.

To áno, ale viete čo, ešte ani raz som pri nich nebola nervózna. A to ma stále niekto strašil. Každá veta sa začínala – však počkaj, keď! A ja stále čakám, kedy príde ten okamih. Zatiaľ je to s nimi čoraz lepšie. Obe štvornožkujú, čo je fajn, lebo umyjú podlahy. Akurát musím potom prať. (smiech) Ale je to príjemné.

Všade už prídu za mnou samy, všetko skúmajú a mne sa veľmi páči, ako objavujú svet. Sú to také parťáčky. Matilda je živel, má veľký zmysel pre humor a Ela je skôr pozorovateľ s nežným úsmevom, trochu hanblivá, ktorá chce stále niekoho objímať. Z umývania riadov alebo vešania bielizne im robím „šouky“ a oni sa strašne smejú. Nechcem sa nikoho dotknúť, ale nerozumiem matkám sťažovateľkám, ktoré majú zdravé deti a neustále si na niečo sťažujú. Považujem to za rúhanie.

Vy by ste tuším zvládli aj ďalšie dvojičky...

Tak určitééé. (smiech) Už teraz mám pocit, že sa im nemôžem dostatočne jednotlivo venovať. Momentálne tretie dieťa neplánujeme. Myslím, že už nás je dosť veľa. S autobusom by sme nemali kde parkovať.

Ani tú knihu nemáte ešte v pláne, o ktorú vás baby na blogoch žiadajú?

Jasné! Myslia si, že som zázračná bytosť. S dvojičkami na materskej a s občasne tretím, do toho pes, a musím mať vždy upratané, lebo na tom som závislá, kreslím tričká, čím si privyrábam, píšem, občas chodím do roboty natáčať reláciu Postav dom, zasaď strom, mám ešte napísať knihu? No čautééé. (smiech) Keď raz knihu, tak urobenú poctivo. Najskôr si to zozbieram, budem nad tým dlho premýšľať, a keď budem mať pocit, že je to dobré a zodpovedne pripravené, tak to vydám. Nebudem vydávať niečo len preto, aby to vyšlo.

Máte zmysel pre zodpovednosť. Funguje vám aj na materskej taký ten normálny čas, alebo počítate všetko len od dojčenia do dojčenia?

Aký čas ? (smiech) Jasné, že funguje. Všade chodím načas. Neznášam, keď niekto niekde mešká. Príde mi to neúctivé. Mám veľa hodiniek. Aj klasický budík. Len nie je natiahnutý, lebo strašne tikal. Dievčatá majú pomerne presný režim, ktorý si samy vybudovali. Ony to režírujú, ja im robím dramaturgiu.

Takže stíhate sledovať aj výročia?

Stíhala som, kým som si nenašla muža, ktorý je v tom ešte horší ako ja. On si pamätá všetko! Nechala som to na neho. Napríklad oslavujeme každé výmesačie vždy o 17.15 hod. Vtedy sme sa stretli.

Ako oslavujete?

Keď je Ďuro v práci, napíšeme si o 17.15 hod. esemesku a večer si objednáme suši. Podľa finančnej situácie viac alebo menej. A keď je veľké výročie, tak to sú už vecné dary ako autá, byty, vily, helikoptéry, diamanty a také tie bežné veci, čo si ľudia dávajú. (smiech)

Juraj si vás vraj môže nechať navždy, aj vy jeho?

Pokúsim sa nechať si ho navždy. Keď vidím, ako fungujú deti a rodičia, ktorí nežijú spolu, tak si poviem, že to s ním radšej vydržím. (smiech) Človek síce nikdy nevie, čo sa udeje vo vzťahu, ale snažíme sa. Sme si dosť podobní, čím si niekedy príšerne lezieme na nervy. Snažíme sa obracať to na humor. Nie je to vždy jednoduché, ale stojí to za to! Vo vzťahoch sa fatálne riešia strašné kraviny.

Kedy si na neho nájdete čas?

Na koho? (smiech) No hádam kedy má on čas na mňa? Ďuro je celý deň v práci. Ale večer na seba čas máme. Aj sme rozmýšľali, že niekam pôjdeme na chvíľu sami, ale potom sme zhodnotili, že radšej sme s deťmi, a bez nich by sme sa nudili.

Zvládol by sa o Matildu a Elu postarať aj sám?

On je jediný, kto s nimi okrem mňa ostáva sám. Asi by som už mala aj problém zveriť ich nikomu inému, lebo ich nikto tak dobre nepozná. Keby som si však mala vybrať, tak ich pokojne na takú hodinu nechám s Dorkou, alebo s mojím bratom Ondrom (25). On je jediný člen z rodiny, ktorý je u nás aj trikrát do týždňa, hoci podniká, študuje právo, randí... Deti sa tešia, keď ho vidia. Vie mi dobre asistovať a má ich veľmi rád.

Právo? Tí, čo vám kradnú nápady a napodobňujú vašu kolekciu Drzé decko, by sa mali báť.

Veru, moc by som si so mnou nezačínala! (smiech) Ale vážne. Nikdy som si nemyslela, že som taká dobrá, že bude niekto vyrábať napodobeniny mojich nápadov. (smiech) Iste, že ma to štve, je to moje duševné vlastníctvo, moje nápady. Ja by som sa hanbila vyrábať fejky. Je to také priznanie, že je človek neoriginálny a nemá vlastné nápady. Ale ak si chce niekto odkúpíť môj nápad, urobím mu dobrú cenu... Čo ja viem, takých 20-tisíc euro.

Vyzeráte ako mama, ktorá je nad vecou. Chceli by ste sa za mamu, keby ste boli malá?

Neviem. Všetci si myslia, že mám tajne opatrovateľku, alebo že mi mama chodí pomáhať. Či by som sa chcela za mamu, na to vám odpoviem tak o 18 rokov, keď uvidím, čo z Matildy a Ely vyrástlo. Však počkajte! (smiech) Ale momentálne by som sa brala. Obliekala by som sa do pásikov. (smiech) Myslím, že naše deti sa nemajú zle. Stále sa smejú. Snažím sa vo výchove aplikovať i niečo od rodičov, čo si pamätám z detstva, že sa mi páčilo. Naši boli veľmi liberálni a tiež majú veľký zmysel pre humor. Veľmi dbali na to, aby sme boli vzdelaní. Mala som šťastie, že som sa narodila práve im.

Zdá sa, že všetko beriete s humorom, no veľmi zodpovedne.

Beriem to s humorom asi preto, lebo mi museli tehotenstvo ukončiť veľmi predčasne a nečakane. Začiatky neboli ľahké. Pevne verím a klopem si na drevo, že moje deti to najhoršie už majú za sebou. Videla som ich, ako dokážu bojovať, a preto mi všetky tie – no veď počkaj – už prídu ako malichernosť.

Čo vás ráno postaví na nohy?

Však deti, nie? (smiech) Ten ksichtík, keď sa na teba ráno usmeje, to si hneď hore.

Ako vyzerá vaša kabelka, mamičkovsky?

Nie. To je moje územie. Deti majú veci v taške na kočík. Všetko pekne roztriedené a vždy je tam rožok. S ním dieťa vydrží čokoľvek a kdekoľvek. Ako hovorí kamoška Zuzka, pri dieťati človek pochopí, čo znamená „opiť rožkom“. (smiech)

Fotíte každý pohyb dievčat ako klasická mama?

Áno! Ale už pomenej. V mobile mám cez 6 000 fotiek! Ale tak, keď máte všetko krát dva... Chystám sa dievčatám na narodky urobiť album, ale to potrebujem týždeň dovolenky. (smiech)