Loď sa jemne hojdala, ale jeho pohyby boli tvrdé, nekompromisné. Každý príraz vo mne vibroval, rukami ma držal pevne, aby som mu nemohla uniknúť. Prirážal hlboko, rýchlo, zatiaľ čo jeho pery sa prisali na môj krk.

„Takto ťa doma nikto nepretiahne, však?“ zavrčal a ja som len zaklonila hlavu, neschopná odpovedať.

Prsty sa mi zarývali do chrbta, jeho telo bolo horúce, svalnaté, nekompromisné. Zrazu z ničoho nič mnou prešla silná a horúca energia. Tak intenzívny orgazmus som ešte nikdy nezažila. On ešte párkrát prudko prirazil a urobil sa do mňa.

Potom len ležal na mne, ťažký, zadýchaný, zatiaľ čo loď sa stále pomaly pohupovala na vode.

Keď sa obloha začala farbiť do ružova, obliekla som si šaty a potichu sa vytratila z jeho kajuty. Vrátila som sa do svojej, ľahla si vedľa manžela a zavrela oči, akoby sa nič nestalo.

Bolo to len pár hodín. Len jedna noc. No keď som ráno vyšla na palubu a Filip sa na mňa s úsmevom pozrel, vedela som, že to navždy ostane len medzi nami…