Letná láska plná nástrah: Preverte si svojho Egypťana!

Päťdesiatnička Jana zo susedného Česka sa na dovolenke v Egypte zamilovala. Objektom jej lásky bol podstatne mladší Egypťan, ktorý ju po krátkej známosti hneď požiadal o ruku. Hoci neovládala ani arabský, ani anglický jazyk, neodolala mu. Veď ich spoločnou rečou bola LÁSKA. Lietala za ním každé dva mesiace, vybavovala si papiere na sobáš a tešila sa na život v slnečnej krajine. Hoci ju nápadník občas požiadal o finančnú výpomoc pre údajne chorú matku, jej nebolo nič podozrivé. Keď si spolu telefonovali, zdalo sa jej, že v pozadí počuje ženský hlas. On to popieral a ona mu verila. V jej prítomnosti mal telefón neustále pri uchu a rečnil odušu. S kým? Netušila.

Zdá sa vám to vymyslený príbeh? Omyl. Je skutočný a čerstvý len niekoľko mesiacov. Aké mala ich veľká láska pokračovanie? „Pani Jana sa na nás obrátila v poslednej chvíli, keď priletela so všetkými potrebnými dokumentmi na sobáš, ktorý mali uzavrieť o pár dní na ambasáde. Rýchlo po tom, ako nám dala jeho identifikačné údaje, sme zistili, že ide o známeho hurghadského gigola,“ odpovedá Slovenka JanaVolná (31) žijúca v Hurghade. Spolu s manželom Egypťanom má agentúru, ktorá vám preklepne vášho nastávajúceho.

Jana sa so svojím manželom zoznámila asi ako väčšina jej klientok. Pred viac ako siedmimi rokmi išla do Egypta ako turistka a on bol ich delegát. Svojho vyvoleného si nepreverila, lebo nemala ako. „Pán Boh a všetci svätí pri mne stáli,“ vraví. Dnes majú dve deti. Ako sa jej tam žije? „Život tu je pre každého iný. Zhrnula by som ho do dvoch bodov – záleží na tom, s kým žijete a v akom materiálnom zabezpečení. Ak len jedno z toho zaostáva, život je tu veľmi ťažký.“ Na otázku, či jej vyhovuje tunajšia mentalita, s úsmevom odpovedá: „Kto chce s vlkmi žiť, musí s nimi vyť.“

Na Slovenku žijúcu v tejto africkej krajine sa obrátilo v priebehu rokov viacero zamilovaných žien, ktoré sa chceli dostať k informáciám, ako to v Egypte chodí, ako zistiť, či záujem muža je seriózny, aký je jeho skutočný rodinný stav, či má vzdelanie, prácu, či nie je už náhodou ženatý. Pred oficiálnym založením agentúry ženám pomáhala, ako mohla.

Spolu s manželom rozhodili siete a zisťovali o danom mužovi, čo sa len dalo. „Mimochodom, v egyptskej spoločnosti je to úplne bežná prax. Keď mladík prejaví záujem o ženbu, rodina dievčiny sa náhle premení na detektívnu kanceláriu. Zaujímajú ich dokonca aj rodinné choroby. Preto Egypťanov vôbec neprekvapí, keď sa ich pýta neznámy človek na ich blízkeho priateľa. Radi zoširoka povedia všetko, čo vedia,“ vraví Jana.

„Počas týždennej dovolenky sa množstvo žien dokázalo tak zaľúbiť, že boli ochotné zanechať v Európe prácu, priateľov a hneď sa sťahovať do Egypta, hoci v skutočnosti nepoznali miestnu mentalitu, pravidlá a muža už vôbec nie,“ pokračuje. Aj keď im napríklad ukázal svoj identifikačný preukaz, kde mal napísané slobodný, bezdetný, mohlo ho v skutočnosti doma čakať niekoľko manželiek a detí, keďže mnohoženstvo je tu povolené. „Zo zákona by mal mať manželku a deti v identifikácii napísané, ale ak tak neurobí, nič sa nestane,“ šokuje nás Jana Volná.

Aké boli začiatky v tomto neobvyklom biznise? „Veľmi zaujímavé, napínavé a dobrodružné. Niektorí, pre ktorých preverovanie nedopadlo dobre a stratili tak ženu, ktorá im mala zabezpečiť vízum do Európy alebo majetok, z našej činnosti radosť nemali. Našťastie, všetky strety sa skončili len vyhrážkami. V miestnej spoločnosti, hlavne v južnom Egypte, je totiž odplata bežná. Dodnes túto činnosť medzi miestnymi Egypťanmi nepropagujeme a ženy sa od nás zvyčajne dozvedia iba z odporúčaní.“

„Ako som už spomínala, správame sa vlastne ako egyptská rodina nádejnej nevesty. Zamestnávame niekoľkočlenný tím, v ktorom je právnik, ale aj herec či bývalý policajt a tí prostredníctvom svojich kontaktov zisťujú maximum. Niektorí z nich sú vyslaní pobudnúť istý čas v blízkosti daného muža či jeho rodiny. Vieme im teda zistiť skutočný rodinný stav, prípadnú existenciu potomkov, vzdelanie, zamestnanie, materiálne zabezpečenie mladého muža, ale aj informácie o tom, či existuje pre neho nejaká vyživovacia povinnosť.

Môžeme im dať tiež rady, ako to chodí v miestnej spoločnosti, čo sa bude od nich očakávať, prípadne predpoklad vývoja vzťahov v rodine. Taktiež im poskytneme výklad miestneho občianskeho islamského zákona v prípade rozvodu, dedenia a podobne. Pripravujeme predmanželské i manželskézmluvy tak, aby boli v súlade s miestnymi zákonmi a chránili tak ženu cudzinku,“ pokračuje Slovenka, ktorá sa za tie roky síce naučila komunikovať v arabčine, ale v angličtine si je predsa len istejšia, preto je jej hlavným komunikačným jazykom.

Platí to aj v tejto súvislosti. Podľa Janiných skúseností, pokiaľ má žena nejaké podozrenie a nastávajúci sa jej nepozdáva, zvyčajne sa to potvrdí. „Napríklad pani Libuša z Prahy sa od nás dozvedela, že jej manžel je už v Egypte ženatý s inou Češkou a navyše aj s Egypťankou, ktoré bývali len pár sto metrov od seba. Po smutnom zistení sa pokúsila aspoň istý čas akceptovať tento zvláštny spôsob života, pretože v rodnom Česku sa práve kvôli egyptskému mužovi rozviedla a nechala tam tri deti. Momentálne s ňou nie sme v kontakte.

Máme však aj pozitívne prípady. Spomínam si na pani Ivetu z Brna, ktorú zaujímalo, či jej muž je skutočne právoplatne rozvedený s jedným dieťaťom a s povinnosťou živiť ešte ďalších päť členov rodiny. Bola to pravda,“ pokračuje Jana Volná, ktorá nám taktiež trošku objasnila aj ďalšie tunajšie pravidlá a zvyklosti. „Podľa miestnych zákonov totiž muž musí svoju manželku materiálne zabezpečiť.

Dokonca, keď sa sobášia Egypťania medzi sebou, musí dať ženích neveste svadobné dary vo forme zlata a nábytku vo vysokej hodnote a na peniaze, ktoré nadobudne manželka prácou, prípadne dedením, si nesmie robiť žiadny nárok. Keďže sú Egypťania vychovávaní vo veľmi puritánskej spoločnosti, takmer s istotou nezoberú vzťah vážne, pokiaľ s ním žena strávila noc v priebehu niekoľkých dní známosti. Také ženy považujú za ľahké a nebudú uvažovať nad vážnym vzťahom z obavy, že by im to robila i v manželstve.“

Svoju rolu hrá rezervovaná spoločnosť, z ktorej pochádzajú. „Keďže na počestnosti ženy závisí česť celej rodiny, tak si mladé dievčiny v arabskom svete rodina veľmi stráži. V Egypte chlapci a dievčatá vyrastajú oddelene. V zaostalejších častiach dievčatá v predpubertálnom veku predčasne ukončujú svoje vzdelanie, aby sa nedostali do bližšieho kontaktu s chlapcami a rodina tak neprišla do hanby. Ženy sa zahaľujú, s cudzími mužmi nekomunikujú a tí ich pod hrozbou často i smrti nemôžu bežne osloviť.

Keď k tejto sexuálnej abstinencii mladých pripočítame horúce počasie a temperament miestnych mužov, tak sú ich búrlivé reakcie na nezahalené cudzinky, ktoré si vykračujú v minišatách na ramienkach, pochopiteľné. Také šaty sú v tejto krajine napríklad považované za spodnú bielizeň,“ hovorí majiteľka agentúry, na ktorú sa o pomoc obracajú hlavne Češky a Nemky.

Poriadne sme vás teraz vystrašili a uvažujete nad tým, či dovolenku v Egypte radšej nestornujete, aby ste sa náhodou nechytili na lep sladkému usmievavému mužovi s hlbokými tmavými očami, ktorý vás bude obletovať na miestnom trhovisku či pri bazéne? Ak sa budete mať na pozore a odoláte zvodnému pohľadu či slastným rečiam, nič vám nehrozí a dovolenku si užijete bez prípadných následných starostí.