Pracovala som ako asistentka v modelingovej agentúre a keďže sme boli hlavným partnerom prestížnej súťaže krásy, pozvali nás na finále v Prahe. S kolegyňou Broňou sme si vzali pár dní voľna, aby sme si užili „stovežatú“. Pamiatky, nákupy aj skvelé večere v útulných krčmičkách. Čakal nás už len finálový večer a s Broňou sme si dali záležať. Smiali sme sa, že sa predsa nenecháme zatieniť nejakými misskami a investovali sme do poriadne drahých a sexi šiat. V povznesenej nálade sme nastupovali do taxíka smer finále.
V noblesnej sále sa zišla vyberaná smotánka, objektívy fotoaparátov cvakali a my sme si v duchu gratulovali, že sme nešetrili na svojom vzhľade. Po finále sme sa presunuli do vychyteného podniku na afterpárty. Po úvodných oficialitách sa začalo „pařit“ ako sa hovorí v Česku. Finalistky už dávno zabudli na sklamanie, že sa im neušla korunka a rozhodli sa využiť príležitosť číslo 2. Hosťami boli hlavne sponzori, partneri a teda dobre situovaní majitelia a zástupcovia rôznych firiem. Mladučké telá krásnych modeliek boli prísľubom príjemne stráveného večera.
Stála som v rade na drink, keď ma oslovil muž na barovej stoličke: „Také jste soutěžila?“ Za normálnych okolností, by som ho za taký lacný kompliment odrovnala zhovievavým úškrnom. Zarazil ma však uštipačný tón, ktorý nekorešpondoval s obsahom otázky. „Ako viete? Ale pred 10 rokmi,“ odvrkla som a už som mu nevenovala ani pohľad. Jeho tvár sa mi však stihla otlačiť na sietnicu oka a v bruchu som pocítila príjemné šteklenie. Našla som Broňu a presunuli sme sa do diskotékovej časti podniku. Tu sme sa zrazili opäť. Okamžite som zaimponovala jeho staršiemu spoločníkovi a to ho zrejme vyprovokovalo. Chlap, ktorý sa predstavil ako Radek bol presne môj typ. Vysoký, dobre stavaný fešák s hustým három a tmavým strniskom.
