LINDA a RADEK sa stretli v PRAŽSKOM bare, noc bola poriadne HORÚCA, prišlo slastné CUNAMI, ACH!

Pracovala som ako asistentka v modelingovej agentúre a keďže sme boli hlavným partnerom prestížnej súťaže krásy, pozvali nás na finále v Prahe. S kolegyňou Broňou sme si vzali pár dní voľna, aby sme si užili „stovežatú“. Pamiatky, nákupy aj skvelé večere v útulných krčmičkách. Čakal nás už len finálový večer a s Broňou sme si dali záležať. Smiali sme sa, že sa predsa nenecháme zatieniť nejakými misskami a investovali sme do poriadne drahých a sexi šiat. V povznesenej nálade sme nastupovali do taxíka smer finále.

V noblesnej sále sa zišla vyberaná smotánka, objektívy fotoaparátov cvakali a my sme si v duchu gratulovali, že sme nešetrili na svojom vzhľade. Po finále sme sa presunuli do vychyteného podniku na afterpárty. Po úvodných oficialitách sa začalo „pařit“ ako sa hovorí v Česku. Finalistky už dávno zabudli na sklamanie, že sa im neušla korunka a rozhodli sa využiť príležitosť číslo 2. Hosťami boli hlavne sponzori, partneri a teda dobre situovaní majitelia a zástupcovia rôznych firiem. Mladučké telá krásnych modeliek boli prísľubom príjemne stráveného večera.

Stála som v rade na drink, keď ma oslovil muž na barovej stoličke: „Také jste soutěžila?“ Za normálnych okolností, by som ho za taký lacný kompliment odrovnala zhovievavým úškrnom. Zarazil ma však uštipačný tón, ktorý nekorešpondoval s obsahom otázky. „Ako viete? Ale pred 10 rokmi,“ odvrkla som a už som mu nevenovala ani pohľad. Jeho tvár sa mi však stihla otlačiť na sietnicu oka a v bruchu som pocítila príjemné šteklenie. Našla som Broňu a presunuli sme sa do diskotékovej časti podniku. Tu sme sa zrazili opäť. Okamžite som zaimponovala jeho staršiemu spoločníkovi a to ho zrejme vyprovokovalo. Chlap, ktorý sa predstavil ako Radek bol presne môj typ. Vysoký, dobre stavaný fešák s hustým három a tmavým strniskom.

Keď sme spolu vystupovali do baru a ja som pred ním kráčala v obtiahnutých šatách, priam som cítila na zadku jeho pohľad. S odstupom času vnímam, že som bola ľahká korisť… Ale presne tak som to chcela. Vzrušovalo ma to. Jeho oči, nos a pery, všetko mi bolo také blízke… Akoby sme boli z jednej hmoty rozdelenej do dvoch tiel. Chytil ma za ruku a už ju nepustil. Dozvedela som sa, že ani spolumajiteľ pražskej optiky nemusí mať šťastie na tú pravú.

Tancovali sme sme spolu a srdcia nám bili vzrušenia. „Dovolíte, slečno?“ Z nášho minivesmíru ma vytiahol jeho starší kolega. „Jsi krásná,“ šepkal mi. „A jde po tobě Radek.“ Na môj spokojný úsmev reagoval poznámkou, ktorá sa mi zdala trochu od veci, bolo to však varovanie: „Je to úžasný člověk a pro své blízké by udělal první a poslední.“ Vtedy mi nedošiel význam jeho slov.

Chémia má obrovskú moc, túžila som po ňom každou bunkou svojho tela. Napriek tomu som s ním neodišla a ani som mu nechcela nechať svoje telefónne číslo, požiadala som ho o to jeho. Mobil som mala vybitý, tak mi ho napísal na predlaktie kontúrkou na pery. Rozlúčili sme sa horúcim bozkom. V tú noc som vôbec nespala. Nadávala som si do hlupaní, chcela som byť s ním. Hneď na druhý deň som Broni oznámila, že ostávam v Prahe a vyšikovala som ju na vlak. Chápala to.

S Radkom sme si dohodli večerné rande s tým, že ma vyzdvihne na recepcii. Keď sme sa uvideli, v žilách mi pumpovala adrenalín, rovnaká hmota v dvoch odlišných bytostiach túžila po splynutí. Sotva som vnímala nádherný priestor, kam ma zobral na večeru. Ledva sme dojedli a vypili pohár vína. Na hotel sme išli pešo a vyzeralo to tak, že tam ani neprídeme. Bozkávali sme sa pod každou sochou na vyprázdnenom Karlovom moste, zmyselne sme sa dotýkali. Recepčná vôbec nekomentovala moju nočnú návštevu, asi sú v Prahe na takéto veci zvyknutí.

V živote som necítila takú fyzickú príťažlivosť a vášnivo sme sa na seba vrhli už vo výťahu. V izbe sme na chvíľu spomalili, držal mi tvár v dlaniach a hltal ma očami. „Strašne tě chci,“ šepkal, keď mi rozopínal šaty. Myslela som si, že vybuchnem od túžby a ako sa na mňa pritískal lonom, cítila som, že je na tom rovnako. Tvárou v tvár, s prepletenými nohami sme sa kúpali na vlnách rozkoše, prsia sa mi treli o jeho hruď, až nás pohltilo obrovské slastné cunami. Ešte dlho vzduch vibroval vzrušením, vo vzduchu sa vznášala vôňa sexu a drahej pánskej voňavky.

"Vidíme sa Bratislavě, lásko," šepkal mi Radek, keď ma vyprevádzal na vlak. Bola to posledná vec, čo mi povedal. Márne som čakala na správu od neho, zbytočne som ho googlila, hľadala na Facebooku. Spamätávala som sa z toho dobré dva týždne a utápala som sa v depresiách. V živote ma žiadny chlap nedal takto psychicky dole. K odhaleniu prišlo úplnou náhodou. Dostala som na starosť sponzoring pre ďalšiu súťaž. Keď som si googlila majiteľku jednej firmy v Prahe, našla som fotku jej nádhernej rodiny. Manžela som spoznala na prvý pohľad. Priženil sa do bohatej rodiny a žienku si poistil hneď trojlístkom krásnych detičiek. Na fotke sa tváril ako hrdý otec a manžel, ktorý pre svojich blízkych spraví prvé a posledné. Ale to medzitým... Normálne mi ich prišlo ľúto.