LUCIA a MATEJ sa počas BÚRKY vášnivo POMILOVALI vo vinohradníckom domčeku. A za všetko môže...

Konečne som po uzávierke vytiahla svoje milované kolieskové korčule a išla som si prevetrať hlavu. Je to pre mňa ten najlepší tréning a relax v jednom, zbožňujem to! A ešte keď mám v blízkosti cyklochodník v takom nádhernom prostredí… Kľukatí sa popri riečke, vysoké staré stromy sa skláňajú nad hladinu a športovcom poskytujú osviežujúci tieň. Len keby tam nebolo toľko peších, ktorí sa nie a nie naučiť chodiť za sebou, ale zásadne sa rozťahujú po celom chodníku. Druhá kategória, z ktorej mi vlasy stoja dupkom, sú psičkári, ale čo už narobím.

Svižné tempo sa postaralo o prísun endorfínov, spomalila som a vychutnávala som si posledný kilometer. Všetko sa zomlelo behom pár sekúnd. Za zákrutou som zaregistrovala vysokého muža so psom, samozrejme bez vôdzky. Neviem, čo ho podráždilo, ale hafan na mňa vyskočil a ja som sa skrbáľala na zem. Takéto pády môžu byť nebezpečné aj pre skúsených korčuliarov, našťastie som sa inštinktívne hodila do trávy mimo asfalt. Aj tak mi od bolesti a hnevu vyhŕkli slzy do očí. „Prečo nemáte psa na vôdzke, keď skáče na ľudí? Uvedomujete si, aké je to nebezpečné? Keby som išla po druhej strane, spadnem rovno do rieky. Ste normálny? Toto je bezohľadnosť!“ vypustila som na neho príval jedovatých slov, a to som sa ešte držala. Začal sa mi ospravedlňovať a dvíhať ma na nohy, ja som však zasyčala a pomoc som odmietla. Pes sedel zahanbene so skrúteným chvostom na zemi. Odkorčuľovala som domov a mala som náladu...fakt pod psa! To som celá ja! Niekto je na vine a ja sa cítim trápne. Nemusela som na neho tak vybafnúť, veď sa nič nestalo. A pes nebol agresívny, evidentne sa chcel len hrať. A ten chalan… bol to fešák! Och, radšej som zastavila prúd myšlienok, dala si sprchu a pustila nejakú blbosť v telke.

Na druhý deň som sa vybrala do obchodu a ako som hútala nad balíčkami cestovín, niekto ma oslovil… „Vezmite si tieto. Sú drahšie, ale tá chuť je fakt bomba!“ Ach, môj známy-neznámy z cyklochodníka! Zahundrala som, že ďakujem za radu. „Chcel by som sa ešte raz ospravedlniť za ten včerajšok a vytiahnuť vás na kávu, som Matej,“ predstavil sa. „Namiesto kávičkovania si radšej vychovajte psa,“ štekla som na neho, ale už mi mykalo kútikmi. „Pomaly sa budem báť vyjsť z domu, aby som vás nestretla,“ ale to som ho už podpichla so smiechom... V kaviarni, ktorá je hneď vedľa potravín, sme si potykali a keďže sa mi chcel ospravedlniť aj Dag (jeho pes), prijala som pozvanie na večernú prechádzku.

Musela som uznať, že Matej ma priťahoval. Dala som si záležať, ale nie tak, aby to bolo vidno na prvý pohľad. K ležérnej ľanovej košeli som si natiahla džínsové šortky a plátené tenisky v duchu „nezbláznim sa z teba“, ale spravila som si pekný mejkap a upravila si vlasy, ktoré po umytí naskočili do pekných vlniek. Na cyklochodníku sme sa tak „zakecali“, že ani neviem ako a ocitli sme sa vo vedľajšej dedine. Matej bol moja krvná skupina a nemal priateľku! Ja som bola na tom rovnako, ale dávala som si pozor, aby si hneď nenamýšľal, že som z neho paf. Na polceste domov zahrmelo, tak sme pridali do kroku. Bolo nám to však málo platné, spustil sa dážď, hotová letná sprcha. Zišli sme z chodníka a namierili sme si to medzi stromy. V diaľke v poli stál osamotený vinohradnícky domček, tak sme sa rozbehli rovno tam. Búda bola síce zamknutá, no stačilo sa zaprieť do okna... a to povolilo.

Ocitli sme sa v prítmí a ja som pocítila príjemné šteklenie v žalúdku z vône dreva a starých vecí… Zatiaľ čo psík sa otriasol a okamžite si našiel miesto v kúte, nám sa zrýchlil dych. Pozreli sme na seba a v očiach sme si čítali vzájomnú príťažlivosť. Okamžite som si to však zakázala. Ešte tak! Včera som ho zasypala nadávkami a dnes mu skočím rovno do náruče. To určite! Lenže moje telo reagovalo inak. To teplé šteklenie sa presunulo do môjho lona a my sme sa zrazu objímali a lačne bozkávali. Erotické napätie rozvibrovalo zmysly, ešte nikdy som pri nikom necítila takú živočíšnu túžbu. Rozopol mi košeľu a kochal sa pohľadom na moje prsia. „Snívalo sa mi o tebe snívalo a vyzerala si presne takto,“ zašepkal a ja som ho umlčala zmyselným bozkom. Stiahol mi šortky a nohavičky, vysadil na rozheganý stôl. Bola som pripravená ako ešte nikdy nie, moje citlivé miesta pulzovali vzrušením a potrebovala som ho v sebe cítiť čo najskôr. Vyzliekol si tričko, ja som vnímala jeho pekne vyrysované telo a nasávala vôňu jeho pokožky zvýraznenú dažďom. Rozopol si kraťasy a krásne do mňa vnikol s tým, že o tomto sa už neodvážil snívať. Naše telá ovládla rozkoš, robili si, čo chceli a my sme sa ochotne podvolili. Stôl kopíroval náš rytmus a ten výbuch vášne prežil pokope len zázrakom.

Po búrke sme sa vracali domov v objatí, šťastní a pobláznení hormónmi lásky. Som naivná, keď si myslím, že za všetko môže Dag? Možno zviera vycíti niektoré veci skôr ako ľudia a vyskočil na mňa preto, aby svojho pána na mňa upozornil. Matej, pozri, toto je žena pre teba! Nech je to ako chce, na fotke na svadobnom oznámení sme my traja. Matej, Dag a ja.