Všetko sa to začalo jednou veľkou bublinou šťastia. Aspoň z pohľadu nezrelej 20-ročnej žaby. Ako druháčka na vysokej škole som si hľadala brigádu počas prázdnin, aby som v septembri mohla vycestovať na vysnívanú dovolenku. Kamarátka také veci riešiť nemusela. Randila s bohatým podnikateľom, bývala v jeho luxusnom byte a za jeden rok absolvovali toľko dovoleniek ako ja za celý život. A to som nepochádzala z chudobných pomerov. Hoci by som s ňou nemenila, neustále som sa s ňou porovnávala. Čo má ona a ja nie, ale to je v tom veku asi normálne. Hlavné je, že ani tieto rozdiely nenaštrbili naše kamarátstvo a bolo milé, že sa za mňa prihovorila u frajera. Ten mi našiel perfektnú brigádu u majetných známych.

Kamarátka žila v luxuse a ja som sa s ňou porovnávala.
Zdroj: shutterstock

Bezdetní manželia v strednom veku okrem iného dovážali na Slovensko talianske parfumy. Boli úžasne milí a priateľskí. Absolútne ma očarili. Zakrátko som sa cítila ako člen rodiny s tým rozdielom, že som si s nimi rozumela oveľa lepšie ako s vlastnými rodičmi. Imponovalo mi, že ich nič nevyviedlo z miery, ničím sa nestresovali a všetky svoje aktivity manažovali s nadhľadom.

Atraktívni manželia pôsobili ako z iného sveta. Chcela som sa im podobať.
Zdroj: shutterstock

Počas leta sa rozhodli presunúť kanceláriu na ich chatu v známom dovolenkovom rezorte. Najprv som sa zdráhala byť im na obtiaž, ale oni ma s úplnou samozrejmosťou naložili do auta a pekne v trojici sme odfrčali do malebných hôr. Vraj nech nevymýšľam, že ma berú ako svoju krásnu a šikovnú dcérenku. Tomu sa už fakt nedalo odolať. Menej sa to už pozdávalo mojej mame, ktorá má zvláštnu schopnosť trafiť klinec po hlavičke: „Len aby si sa do nich nezamilovala,“ poznamenala ironicky.