Matka ma od svadby odhovárala, vraj mám na lepšieho. Dôvod bol však iný...Ako mohla? PREBOHA!

S mojim partnerom Marekom spolu chodíme už päť rokov. Spoznali sme sa na vysokej škole a odvtedy spolu tvoríme pár. Bol ku mne vždy veľmi milý a zniesol by mi aj modré z neba. Matke sa však podľa jej slov nikdy nepáčil. Hovorila o ňom, že je to typ chlapa, ktorého kam posadíš, tam ostane. Teda taký, s ktorým si môžem robiť čo ja chcem a vždy poslúchne. Moja matka bola vždy náročná ale zvykla som si. Hovorila tiež, že Marek ma nikdy neuživí a mala by som si nájsť predsa len takého, čo je aspoň z lepšej rodiny.

Jeden večer sme boli s Marekom osláviť narodeniny jeho najlepšieho kamaráta z detstva. Prišli sme do vychýreného podniku, kde boli všetci naši priatelia. Marek mal príhovor, kde zaželal oslávencovi všetko najlepšie. Využil príležitosť a pred všetkými ľuďmi tam ma požiadal o ruku. Bola som v šoku, takéto zásnuby pred húfom ľudí som nečakala, no aj tak to bolo krásne. Povedala som ÁNO a všetci nám začali tlieskať. Celý večer som však mala v hlave matku, že čo mi na túto novinku povie. Napísala som jej SMS, čo sa stalo, vypla si mobil a ďalej sa bavila s kamarátmi.

Ráno som si našla asi desať zmeškaných hovorov. Volala som jej naspať a s rozčarovaním sa ma pýtala, či to myslím vážne. Povedala som jej, že Mareka ľúbim a chcem si ho vziať. Navrhla mi, nech sa u nej večer zastavím a porozprávame sa. Dopadlo to tak, ako som očakávala. Presviedčala ma, nech to ešte nerobím, že som mladá a mám ešte čas. Ona sama sa však s otcom brala keď mala 18, lebo už bola tehotná so mnou. Oponovala mi, že vtedy bola iná doba. Povedala som jej, že nemám nad čím premýšľať a Mareka si vezmem, lebo sa ľúbime. Pri rozhovore mi prišla veľmi nervózna, takú som ju ešte nezažila.

Moja sestra sa však z našich zásnub tešila a navrhla mi, nech ich to ideme osláviť. Zavolali sme ďalšie kamarátky a spravili si babskú jazdu. Marek bol rád, že sa zo zásnub teším a povedal mi, nech sa zabavím. Nakoniec sa z tohto dňa stal ten najhorší v mojom živote. V ten večer, keď ja som sa bavila s kamarátkami, prišla za Marekom moja matka. Zahrala, že ju mrzí, ako sa správala a že ju naše zásnuby nakoniec tešia. Doniesla na uzmierenie fľašu vína. Marek síce nepije ale zo slušnosti a radosti, že matka nám nakoniec praje, si s ňou dal.

Matka videla, že Marek je už dobre naladený, a tak ho začala zvádzať! Ako sa k nemu naklonila tak ju odstrčil, že toto sa robiť nesmie a povedal jej, nech z bytu odíde. Neverila som, že matka bola schopná zájsť až tak ďaleko. A to len preto, že nechce, aby sme sa vzali. Toto bola však len Marekova verzia... Pravdu som zistila až od matky, ktorá ma síce veľmi bolela a nikdy jej to neodpustím, no viac ma bolelo to, že sa mi s tým nepriznal sám Marek.

Marek a moja matka majú spolu románik už tri mesiace! Matka prišla vtedy k nemu, lebo ju sám zavolal. Chcel jej povedať, že to chce s ňou ukončiť, keďže sa rozhodol vziať si ma za ženu. Povedala mi, že si s ním nechcela začínať, no nevedela mu odolať a tak sa to naťahovalo až doteraz. To bol práve ten dôvod, prečo chcela, aby som si našla iného. Chcela ho mať len pre seba.

Najhoršie na tom bolo to, že Marek bol ten, kto urobil prvý krok a začal zvádzať moju mamu. Bolo to strašné. Marekovi som okamžite vrátila prsteň a odišla od neho. S matkou sa nerozprávame a Mareka už nechcem nikdy vidieť. Ostávam zatiaľ bývať u mojej sestry, ktorá tomu taktiež nedokázala uveriť. Dokážem veriť ešte niekomu, keď ma sklamali dvaja najdôležitejší ľudia v mojom živote?