MANŽEL ju ponižoval, ale v POSTELI sa na nič NEZMOHOL... KATKA zažila na SPLAVE výbuch VÁŠNE!!

Vydávala som sa ako mladučká naivná modelka, ktorá sa z móla vrhla rovno do náruče charizmatického a svetaskúseného muža. Nepopieram, že aj dobre zabezpečeného... Dvadsaťročný vekový rozdiel mi vtedy pripadal šarmantný. Omámená radosťou a pýchou som priam cítila, ako prevyšujem všetky svoje kamarátky. Čoskoro sa nám narodila dcéra a môžem povedať, že nasledovalo päť krásnych rokov. A potom sa to stalo. V posteli už nebol mužom, začal mať problémy s erekciou. Záležalo mi na ňom, chcela som, aby sme to riešili spolu s odborníkom. O tom však nemohlo byť ani reči. Povahovo sa veľmi zmenil. Stratu mužnosti si kompenzoval tým, že sa krútil okolo mladých žien, zahŕňal ich vtipmi a komplimentmi, dokonca aj v mojej prítomnosti. Jasné, že z neho boli celé nadšené, veď na pohľad to bol stále atraktívny muž. Snažila som sa s ním komunikovať, vysvetlila som mu, že ma takéto správanie ponižuje, on mi však odporučil psychiatra.

Moja najlepšia kamarátka vedela o všetkom. Súcitila so mnou a ako milovníčka adrenalínu usúdila, že by mi dobre padla zmena. Pozvala ma aj s dcérou na trojdňový splav so svojou partiou. Najprv som si klepala na čelo, veď som veslo v živote nedržala v ruke, ale nakoniec ma prehovorila. Manžel napodiv nenamietal, asi preto, že s dcérou nehrozilo, že by som sa „spustila“.

Keď som uvidela partiu dobre naladených ľudí, akoby som zo seba striasla niekoľko zúfalých rokov, okamžite som pookriala. Keďže som bola bez skúseností, do kanoe mi priradili Rasťa, urasteného fešáka s ramenami drevorubača. Bol to dobrý ťah, s fyzicky zdatným Rasťom som sa cítila bezpečne a mohla som nerušene oddychovať. Bolo až neuveriteľné, ako ma tá pomaly plynúca voda upokojovala. Očarilo ma aj Rasťovo správanie k dcére. Vyžaroval z neho prirodzený pokoj, vyrovnanosť. Ach, z toho raz bude skvelý otec, pomyslela som si.

Večer v stane mi kamoška prezradila, že Rasťo je voľný a že ho do môjho člna poslala tak trochu zámerne. Ja som ju so smiechom odbila, že na takéto veci ani nepomyslím, mám dosť starostí doma. Lenže ani neviem ako... a na druhý deň som Rasťa začala vnímať očami ženy. Cez obed malá zaspala a my sme mali možnosť sa lepšie spoznať. Zistila som, že je to nielen dobre vyzerajúci, ale aj inteligentný muž. Mal za sebou dlhodobý vzťah a do ďalšieho sa neponáhľal. Trochu som mu tú slobodu závidela. Ukázalo sa, že Rasťo je chlap do koča i do člna. Vedel uvariť kotlíkový guláš, narúbať drevo, a pritom sa správal ako džentlmen. Áno, aj takí ešte existujú... Ani som si neuvedomila, že som zvyšok popoludnia presnívala.

Konečne sme dorazili do táboriska, vytiahli sme člny a išli sme sa ubytovať. Po večeri malú zmáhala únava a kamarátka sa ponúkla, že ju uloží, nech sa pokojne bavíme ďalej. Bolo nám spolu neuveriteľne dobre, rozhovor plynul ľahko. Zrazu ma chytil za ruku. „Vieš, že za tým utrápeným pohľadom si nádherná žena?“ Vtedy sme sa pobozkali. Všetko mi na ňom sedelo, jeho vôňa, mocné ramená, tón hlasu a tie bozky... Znášali sa na nás mračná komárov, tak sme sa išli prejsť k jazeru.

Len my dvaja, tichý mesiac a tma, ktorou prebleskovali svetielka svätojánskych mušiek. Raz-dva sme mali dolu šaty a nahí sme sa vrhli do tmavej vody. Na plytčine ma jeho ramená spútali ako živé povrazy a už nebolo úniku. Naše loná vibrovali vzrušením, lačne sa tisli na seba, jeho žiadostivosť si hľadala cestičku. Túžila som len po jednom, cítiť ho v sebe a oddať sa rozkoši. Napriek vode do mňa vkĺzol hladko a zrazu neexistovalo nič, len naše roztúžené telá, ktoré v absolútnom súlade sledovali jediný cieľ. Nasledoval výbuch slasti, výkriky sme tlmili mokrými dlaňami. Ešte hodnú chvíľu sme zostali zakliesnení do seba a vychutnávali sladké dozvuky orgazmu.

Myslela som si, že po splave na mňa zabudne. Taký fešák predsa nezostane dlho sám. Za celé tie roky som nevpustila do života ani do myšlienok iného muža. Toto bola pre mňa novinka. Manželovo správanie mi bolo zrazu úplne ľahostajné, ale dávala som si pozor, aby nepostrehol zmenu. Po pár dňoch mi cinkla správa: „Nemôžem na teba nemyslieť.“ Už na prvom rande som cítila, že ma neberie len ako milenku. Začali sme sa stretávať, ale nestačilo nám ukrývať sa pár hodín týždenne v jeho byte či po hoteloch, keď sa mi náhodou podarilo ukradnúť si víkend pre seba. Postupne som zbierala odvahu priznať sa manželovi. On ma však predbehol... Už nejaký čas sa necítil dobre a lekárske vyšetrenie potvrdilo onkologický nález. Nedokázala som ho opustiť. Nemohla som. Bol súčasťou môjho života v dobrom aj v zlom. Rasťo to pochopil... opäť sa zachoval ako džentlmen.