Manžel mi nadáva, že som OVCA, lebo sa chcem zaočkovať a poskytnúť bývanie mamám z Ukrajiny
11. 5. 2022, 16:00 (aktualizované: 31. 5. 2024, 7:05)
Zdroj: Shuttertock
Viktória (35) vysvetľuje, prečo jej manžel nadáva do hlupane a ponižuje ju. Ako udržať mier medzi sebou, keď máme opačné názory a čo urobila Viktória?
S manželom sme spolu veľmi dlho a aj keď sme mali rozdielne názory, nikdy to nebolo také zlé ako teraz. Vôbec netuším, ako ďalej. Je úspešný manažér vo veľkej firme a ja mama na materskej. Zarába naozaj výborne, preto si môžeme dovoliť dovolenky a všetko, čo potrebujeme. Ale na tom zrazu vôbec nezáleží, lebo je schopný náš spoločný život zahodiť.
Nedovolil mi zaočkovať sa
Keď vypukla pandémia, stále mi dával čítať články o tom, ako vírus vyrobili Američania a teraz to zhodili na Čínu. Keď prišlo testovanie, odmietal to, vraj v paličkách môžu byť aj škodlivé látky, o ktorých netuším, čo spôsobujú, rovnako aj vo vakcínach proti kovidu. Ani mi nedovolil zaočkovať sa. Je to vraj nebezpečné. Pretože všetko je len biznis farmaceutických firiem, ktoré na nás zarábajú rovnako ako jednotlivé štáty so svojimi obmedzeniami.
Zdroj: Shutterstock
Manžela nespoznávam, moje argumenty vôbec neberie.
Začal pritvrdzovať
Snažila som sa nájsť v tom racionálne argumenty, veď je to vzdelaný muž, ktorý riadi kopu ľudí, ale nepochodila som. Tvrdil, že som naivná, keď verím médiám a vysvetleniam oficiálnych organizácií či západným štátom. Keď som však nechcela prijať jeho názory, začal pritvrdzovať, urážal ma, vraj som hlupaňa, ponižoval ma a začal dokonca tvrdiť, že mi nedovolí vychovávať naše deti, ak sa nezmením.
Mám strach, čo bude ďalej
Zdroj: Shutterstock
Ustúpila som pre pokoj v rodine, tvárim sa, že súhlasím, hoci mám na to svoj názor.
Keď sa začala vojna na Ukrajine, nemohla som sa pozerať na utekajúce matky s deťmi. Máme veľký dom a voľný byt, chcela som ho ponúknuť ako dočasné útočisko a manžel skoro skolaboval. Vraj za všetko môže Amerika a Rusko sa len bráni, Ukrajinci si za to môžu sami a on ich podporovať nebude. Nie sú to dobráci, doteraz zabíjali Rusov a podobne. „Ale veď čo tie deti? Ony nemôžu za to, že prišli o strechu nad hlavou.“ Len nás chcú využiť, bola jeho odpoveď. Neviem, ako ďalej, a mám strach, čo ešte príde. Nateraz som na ústupe, snažím sa nehovoriť o svojom pohľade, akože prijímam ten jeho, aby som mala pokoj a ochránila tak deti. Ale dá sa takto žiť?
Odborníci vysvetľujú: Nechceme zmeniť názor, keď sa cítime ohrození
Nedávna štúdia potvrdila názory psychológov, že sa bojíme zmeniť názory, aj tie politické, ak ich vnímame ako súčasť našej identity. Ak niekto zaútočí napríklad na náš názor na aktuálne dianie, vnímame to ako osobnú urážku
Zdroj: Shutterstock
Niekedy môžu názorové nezhody naozaj bolieť ako bitka.
Ananásová či šunková pizza?
- Ísť s kamarátkou do pizzerie a baviť sa o tom, ktorá pizza je lepšia, nás nijako neohrozuje. Vieme sa zmieriť s tým, že si kamarátka myslí, že pizza s ananásom nestojí za nič, aj keď pre vás je tá najlepšia. Ale ak by vám tvrdila, že Putin je skvelý človek a Zelenskyj bábka západných štátov a vy máte úplne iný názor, už vám nebude všetko jedno. Lebo tieto názory úzko súvisia s vašimi morálnymi hodnotami a predstavou, v akom svete by sme mali žiť.
Spojené s emóciami
- Sociálna identita je spojená nielen s politickými a náboženskými názormi, ale aj s tým, s kým sa stretávame, kto sú naši priatelia a za koho sa považujeme, a so silnými emóciami. Keď debatujeme o politike, racionálne argumenty často idú bokom, pretože si diskusiu pomýlime s osobným útokom na nás. Keď cítime, že naša identita je ohrozená, nastupujú emocionálne reakcie a racionálna debata je stratená.
Len tak ich nezmeníme
- Štúdia potvrdila, že aktivita v oblastiach mozgu, ktoré sú zodpovedné za spracovanie emócií, bola spojená s ochotou ľudí zmeniť svoj názor. Ak sa uvedené oblasti aktivovali viac, u ľudí klesala pravdepodobnosť, že ľudia názor zmenia. Podobné oblasti mozgu sa aktivovali aj v prípadoch, keď ľudia čítali príbehy, ktoré sa dotýkali ich osobných hodnôt a náboženských predstáv. A tak psychológovia odporúčajú pokúsiť sa oddeliť názory od toho, za koho sa považujeme.
Zdroj: Shutterstock
Niekedy to vyzerá ako vo vojne.
Viete, že... zaradenie do skupiny je normálne?
Zaradením sa do nejakej skupiny človek zvyšuje svoju silu? Ak by stál bokom a do žiadnej sa nezaradil, oslabil by svoju pozíciu, pretože by bol vydaný napospas tým, ktorí sú súčasťou nejakej širšej koalície. Preto je naša myseľ „stranícka.“ Témy, ktoré nás rozdeľujú, ako sú potraty alebo utečenci, sú prejavom tejto dispozície mysle.