Niektoré naoko šťastné vzťahy sú vo svojom jadre skôr vlažné, bez vášne a lásky. Navonok dokonalé a perfektné manželstvo môže vo svojom vnútri skrývať dvoch ľudí, ktorí sú len spolubývajúci. Možno ich odsudzujete, no nikto z vás nevie, čo sa za takým vzťahom skrýva.
Magda (32): Svojho muža nemilujem a nikdy som ho nemilovala
Magdu nosí Félix (38) na rukách a ona je s ním rada. No necíti k nemu nič viac ako sympatie. Pochádza z malého mesta na juhu Slovenska. Vyrastala v jednoduchých pomeroch. Pre jej rodičov bolo vždy veľmi dôležité, aby sa dobre vydala, aby bolo o ňu dobre postarané. „Mala som sa mať proste lepšie ako oni. A ako vychovávateľka tiež veľa nezarábam.“
Tlak okolia sa zvyšoval
Na prahu dvadsiatky sa smiala na staromódnych rodičoch, ktorí mali obavu, že ostane „na ocot“. No časom sa tlak zvonka zvyšoval: „Moji dvaja mladší súrodenci sa už vydali, oženili a postupne aj takmer všetky moje kamarátky a kolegyne. Mnohé z nich už porodili,“ spomína na toto obdobie svojho života. Keď mala dvadsaťsedem rokov, stretla Alexa, do ktorého sa po uši zaľúbila. „Opustil ma po dvoch rokoch. Príšerne to bolelo a potrebovala som čas, kým som sa cez to dostala,“ priznáva Magda.
Takmer dokonalý partner
Po viacerých rokoch slobodného života spoznala Félixa. Mladý, dobre vyzerajúci muž pracoval v rodinnej firme a do Magdy sa okamžite zamiloval. „Lichotilo mi, že sa Félix o mňa snažil a ako mi z očí vyčítal každé prianie. A priznávam, naozaj som bola pyšná, keď sme sa v jeho skvelom aute vozili po meste. Konečne som mala partnera, a to bola pre mňa hlavná výhra. Samozrejme, moji rodičia si ho ihneď obľúbili a stále mi vraveli, že lepšie som už ani trafiť nemohla.“
Tento pocit dával mladej žene istotu, že je na správnej ceste: „Všetko sedelo – iba jedno nie. Necítila som nič viac ako sympatie. Nebolo tam žiadne búšenie srdca, žiadne motýle v bruchu, jednoducho len priateľstvo a náklonnosť,“ hovorí smutne Magda. „Vedela som, aké je naozaj milovať, čo nebol tento prípad.“ Po čase už čakanie na iskru či citové vzplanutie vzdala. „Žiadna z mojich priateliek nemá takého dobrého, pozorného a láskavého partnera. Mala by som byť šťastná, napriek tomu mám len zlé svedomie, že ho nemilujem.“
Posunie dieťa vzťah?
Netrvalo dlho a Félix ju požiadal o ruku. „Neľúbila som ho, napriek tomu som povedala áno. Pretože medzičasom som mala po tridsiatke a nechcela som začínať znova s niekým novým. Vyhovovalo mi aj to, že Félix mi vedel poskytnúť skvele zabezpečenú budúcnosť. Všetko bude dobré, nahovárala som si,“ hovorí Magda úprimne. Dúfala, že časom to príde a do svojho manžela sa zamiluje. No jej city k nemu sa nezmenili:
„Rada žijem s Félixom. No v posteli vášeň iba predstieram a najradšej by som bola, keby ma nechal na pokoji.“ Hraná idylka by mohla fungovať aj naďalej, ale Félix Magde oznámil, že by s ňou už chcel mať deti. A Magda tak ostala v pasci. Vraví, že nevie, čo má robiť. „Všetko vo mne sa proti tomu búri, toto životné klamstvo spečatiť dieťaťom? Alebo je práve dieťa riešením všetkých problémov?“ zdôveruje sa nešťastne. Magda vie, že by mohla na nejakom inom mieste začať odznova. „Ale to nechcem. Nie som šťastná, no už neviem žiť inak,“ ukončuje smutne svoj príbeh.
Tatiana (39): Vydala som sa z o zvyku
Dušan (43) bol môj prvý chlapec. Vždy som bola žena typu krv a mlieko, krásou som zrovna neoplývala, takže som nebola vyberavá, čo sa mužov týka. Po piatich rokoch vzťahu odišla zamilovanosť, po desiatich vášeň. Bývali sme spolu u jeho rodičov, kde sme mali prerobené vrchné poschodie. Nebolo to nič extra. Zvykla som si na to, na neho, na náš spoločný (ne)fungujúci vzťah. Brala som ho takého, aký je, i keď mi stále niečo vyčítal, vyhadzoval mi na oči moje chyby, ale svoje nikdy nevidel. Tolerovala som ho, hoci mi nepomáhal, správal sa ku mne ľahostajne, niekedy bol ku mne hrubý a ponižoval ma. Nikdy som sa nedočkala spontánneho objatia, úprimného rozhovoru, nepovedal mi nič pekné. Ale... bol to akýsi zvláštny zvyk. Mávla som nad ním rukou. Nemilovala som ho, ale boli sme spolu dlhé roky.
Svadba bola logickým vyústením vzťahu
Kamarátka sa ma raz opýtala, prečo sa na Dušana nevykašlem, že je to hulvát a mám na lepšieho. Závidela som jej manžela, ktorý ju zahŕňal láskou a staral sa o ňu. Ale znovu si niekoho hľadať a zvykať si? Mala som pocit, že si už nič lepšie nenájdem. Vydala som sa a otehotnela. Máme vytúženého chlapčeka, ktorý je mojím celým svetom. Muža nemilujem, no vziať si ho mi prišlo logické. Naše manželstvo nie je šťastné, prežívame. Mojím šťastím je syn, za ktorého som vďačná.
Čo na to odborníčka?
Radí Janette Šimková, životná a vzťahová koučka
Manželstvo môže byť „prostriedok“ na riešenie zložitej životnej situácie – materiálnej, statusovej, sociálnej, emočnej alebo osobnej – aj v 21. storočí. Potreba bezpečia a istoty môže mať za istých okolností prednosť pred láskou. Preto sa ženy, a nielen ony, rozhodujú v pragmatickej rovine: „Len nezostať na staré kolená sama; je to skvelý kandidát na to, aby moje dieťa vyrástlo v blahobyte; s ním, ako najlepším priateľom, prežijem pokojný život.“ Manželstvo bez lásky môže fungovať, len to nebude naplnený vzťah zo všetkých strán. Môže to byť spojenectvo založené na úcte a rešpekte dvoch osôb žijúcich pri sebe, ale nie so sebou. Vzťahy z rozumu majú väčšinou nejaký pádny dôvod, prečo chcú byť ľudia spolu. Najčastejšie je to preto, aby sa zbavili samoty či túžia po rodine. Často spolu žijú ľudia aj preto, že vo dvojici je spoločné bývanie jednoduchšie a lacnejšie. Alebo sa preto, naopak, nerozídu, aby neutrpel ich štandard.
Manželstvo z rozumu môže fungovať, ale má jedno úskalie
Spolužitie nie je iba vec rozumu a vzájomnej výhodnosti. V spolužití ide o emócie, vzájomnú príťažlivosť, blízkosť, intimitu, pochopenie, empatiu, toleranciu a ďalšie významné hodnoty, ktoré sú pre spokojný a naplnený život nevyhnutné. Ak nám je ten druhý skôr ľahostajný a nebudeme sa vzájomne deliť o naše radosti a trápenia, nastane odcudzenie. Emócie (skôr tie negatívne) sa zapoja do hry a fungovanie vzťahu z rozumu budú atakovať a spochybňovať. Hlavne keď nastane stav, že sa treba zaťať a nejako to vydržať. To potom vedie k deštrukcii a vzťah sa stáva toxickým a nepriateľským „miestom“.
