Po manželovej smrti ju očaril nový muž: Keby tušila, čo ju čaká, ani by sa naňho nepozrela

Obaja ovdoveli príliš skoro a ich vzťah mal byť druhou šancou na lásku. Všetko sa však skončilo kvôli žiarlivosti zo strany vlastného dieťaťa...

Keď som prišla o manžela, bola som síce pomerne mladá, zato s dvoma deťmi a každého potenciálneho nápadníka som prirovnávala k môjmu zosnulému Michalovi.

Možno osud a možno iba náhoda zariadili, že som raz pri nákupoch stretla svojho bývalého spolužiaka. Keď som ho videla naposledy, bol o pár kíl ľahší a ani tých sivých vlasov nebolo tak veľa, ale ešte stále mal veľkú charizmu – presne ako na strednej. Slovo dalo slovo a nakoniec sme skončili v kaviarni. Jarko toho tiež prežil dosť. Tak ako ja, skoro ovdovel a ostal sám s jedinou dcérou Dominikou. Začali sme sa stretávať, vždy však len v podnikoch a reštauráciách.

Myslela som, že je plachý, po štyroch mesiacoch som ho teda pozvala k nám a predstavila mu synov. Čakala som, že ma následne zoberie on k sebe, no nič sa nedialo. Chcela som sa pozvať sama, Jarko sa však začal vykrúcať: „Anetka, neviem či je to najlepší nápad. Dominika prechádza s priateľom ťažším obdobím a je veľmi náladová.“ Ja som sa však nedala odbiť. Navrhla som, že môžeme zájsť všetci spolu na obed. Asi po hodine dohadovania z neho vypadlo, že o nás vôbec nevie.

Vysvetlil mi, že jej zomrela mama, keď bola ešte veľmi malá. Zasiahlo ju to a na svojho otca sa upla. V praxi to znamenalo, že každý vzťah, ktorý si začal, mu prekazila citovým vydieraním a scénami, až kým nekapituloval. „Prosím ťa, ona nie je päťročné decko. Má už dvadsaťšesť a vlastný život. Aj ja som prišla o muža a deti o otca, ale moje šťastie mi doprajú,“ povedala som – a dosiahla presný opak toho, čo som chcela.

Jarko navrhol, že by sme sa radšej nemali stretávať. Prežívala som to veľmi ťažko, prvýkrát od Miškovej smrti som mala niekoho naozaj rada. Po troch týždňoch sa mi opäť ozval. Vraj sa s Dominikou porozprával a bude to rešpektovať, ale musel jej sľúbiť, že ma k nim nikdy nezoberie. Ja som bola ochotná na túto jej hru pristúpiť, ale nič sa nezmenilo. Keď bol u nás, veľakrát mu zazvonil telefón. Bola to Dominika, ktorá nástojila, aby sa vrátil domov. Dôvod bol buď „neprekonateľný“ smútok alebo len jednoducho chcela byť so svojím otcom. Jaro vždy jej slovám podľahol a ja som si radšej zahryzla do jazyka.

Vrchol bola oslava jeho narodenín. Dopredu sa pýtal Dominiky, kedy to oslávia oni dvaja spolu. Upozornil ju, ktorý večer bude so mnou. Išli sme do divadla, odtiaľ na večeru. Dojedali sme predjedlo, keď mu zazvonil telefón: „Oci, kde si? Celé poobedie som varila a chcela som ťa prekvapiť.“ Radšej odišiel dokončiť hovor vedľa. Keď sa vrátil, z jeho výrazu mi bolo jasné, že naša večera sa skončila.

Na ďalší deň prišiel s obrovskou kyticou. Sľúbil, že sa zmení a aj to dodržal. Nasledujúce dva mesiace boli perfektné. Všetko sa pokazilo, keď nás Dominika jedného dňa náhodou stretla spolu. Verili by ste, že Jaro, ten zbabelec, jej povedal, že sme sa rozišli? Od svojich narodenín sa so mnou stretával tajne.
Po tomto som už ani ja nemala chuť a energiu vzťah ďalej udržiavať. Jarovi som povedala, nech odkáže svojej vydarenej dcére, že si ho môže nechať. Keďže bývame na jednom sídlisku, viem, že doteraz si nikoho nenašiel. Bodaj by si aj, keď si nevie urobiť poriadok s vlastným dieťaťom. Po tejto skúsenosti môžem povedať, že bojovať o lásku muža s jeho dcérou je stokrát ťažšie ako s hocijakou milenkou.

Anetka

Jarkova dcéra očividne ešte neprekonala traumu z detstva, ale zdá sa, že ani jej otec to nedokázal spracovať tak, aby sa vzájomne neobmedzovali v slobode a dopriali si šťastie. Keď už nie kvôli sebe, mal by tento problém riešiť kvôli nej samotnej. Kým sa nevyrovnáme so svojou minulosťou, ani naša budúcnosť sa nečrtá ružovo. Je čas, aby dcéra aj otec začali žiť vlastné životy.