Manželovi prišla v noci esemeska, vedela som, že ma podvádza: Takú reakciu odo mňa nečakal!

Všetci si myslia, že s manželom tvoríme dokonalý pár, ale pravda je iná. V skutočnosti strašne trpím...

Žijeme v malom mestečku. Máme všetko, čo k pokojnému a bezstarostnému životu potrebujeme, ba dokonca aj viac. Presnejšie - finančne nám nič nechýba, máme pekný dom, deti a kariéru. Ale už viem, že duševný pokoj a istotu vo vzťahu si za žiadne peniaze nekúpim.

Keď som sa spoznala s budúcim manželom, myslela som si, že stačí mať podobné ciele, pohľad na život a dostatok peňazí, aby sme boli zabezpečení. Veď zvyšok nejako doladíme. Aj sme doladili. Vďaka úspešnému otcovi som bola vždy zvyknutá na dobrý život. Otvoril pre mňa predajňu oblečenia a neskôr mi pomáhal v podnikaní, ako mohol.

Peter bol začínajúci právnik. Začali sme spolu chodiť a hoci sa ma vnútorný hlas pokúšal varovať, nepočúvla som ho. Vždy som podvedome cítila, že pre neho nie som dosť dobrá. O pár rokov sa vypracoval na skvelého právnika a čím bol starší, tým lepšie vyzeral. A ja som od mužov dostávala stále menej komplimentov... Peter sa neustále stretával s mladými, krásnymi, nezávislými a veľmi sebavedomými ženami. Cítila som, že svojou žiarlivosťou ho od seba len odháňam, preto som len opatrne čakala a pozorovala.

Snažila som sa mu dopriať slobodu. Cítila som, že si ho inak neudržím. Raz mu v noci prišla esemeska. Neprečítal si ju. Povedala som mu len toľko: "Prosím ťa, aspoň použi kondóm, aby si mi domov niečo nepriniesol." Prekvapene sa usmial, dal mi pusu a odvtedy sme sa o tom nerozprávali.

Áno, dovolila som manželovi, aby mi bol neverný. Vlastne som mu tajné aférky schválila! Stále spolu spíme a náš sex je skvelý. Ani na jeho správanie sa nemôžem sťažovať, je z neho perfektný otec a o rodinu sa príkladne stará. Už nesledujem jeho telefón a snažím sa nemyslieť na to, že ma neustále podvádza. Ale dokedy ešte dokážem presviedčať samu seba, že takto je to v poriadku? A mám ho ešte rada, alebo ho len nechcem opustiť?

Klára