Martin Chodúr o láske k osudovej žene: Čo prežíval, keď stretol vydatú Ivonu? FÚ, budete DOJATÍ

Sympatický spevák, partner a otecko – Martin Chodúr – nám prezradil aj to, či je romantik, čo ho naučilo otcovstvo a čím by sa živil, keby nespieval.

– Je ich veľa. Rád ľudí skúmam, pozorujem a porovnávam rôzne názory rôznych ľudí. Veľakrát ma inšpirujú aj názory celkom opačné, než mám sám. Hovorím si, pozor, možno sa mýliš. (Úsmev.) Každý z nás je unikát a v závere je život každého z nás unikátny i svojimi okolnosťami. Dôležité je mať rozhľad a vedieť sa rozhodnúť na základe vlastného presvedčenia. V hudbe sú mojimi vzormi ľudia, ktorí sa nebáli ísť za svojou autorskou víziou. Či to bol Miles Davis, Frank Zappa, alebo Astor Piazzolla. Na všetkých sa mi páči ich neústupnosť a nepredajnosť vo vlastnom presvedčení. Hudobne mám rád všetky žánre.

– Pre mňa je veľmi dôležitý text alebo myšlienka piesne, ktorá väčšinou určuje hudobný štýl. Zjednodušene povedané, keď sa spieva o cintorínoch a krížoch, je veľká pravdepodobnosť, že hudobný štýl nebude elektropop. Hudba skrátka musí fungovať. Nikto presne nepozná všetky ingrediencie, ktoré k tomu prispievajú. Niekedy to vyjde a niekedy zase nie.

– Áno. Okamžite sme sa do seba zamilovali. V tomto ohľade to bolo veľmi romantické stretnutie. Až také romantické klišé, pretože Ivonka bola vtedy ešte vydatá. Bola to teda láska s mnohými prekážkami, ktoré o to viac podnietili našu lásku. Myslím si, že keď láska dvoch ľudí musí prekonávať prekážky, je o to silnejšia. V zamilovanosti človek iba túži byť v blízkosti druhej osoby. Túžil som iba po tom, aby som pokojne v tichosti mohol stáť v rovnakej miestnosti ako ona, aby som mohol sledovať jej pohyby, cítiť jej vôňu a počuť jej hlas. Akoby som bol chorý a ona bola mojím jediným utišujúcim liekom. Musím povedať, že som sa doteraz nevyliečil – ani nechcem!

Ako vyrástol jeho synček? FOTO nájdete v galérii. 

– Že za každých okolností hovorí pravdu. Na svete niet veľa takých ľudí. Nikdy som nepoznal nikoho iného, ​​kto by vždy povedal presne to, čo si myslí. Bez ohľadov na čokoľvek. Je to vzácna a dôležitá vlastnosť. Mám k nej absolútnu dôveru a to je veľký dar.

– Romantikom som v tom zmysle, že verím v romantickú lásku. Ale nemám rád lacné romantické gestá, s ktorými sa predstava o romantikoch často spája. Keď nad tým tak premýšľam, som asi realistom s prvkami romantika. (Smiech.)

– Z praktickej stránky to pozná každý rodič. Z tej duchovnej stránky je to tiež silné. Hoci som nikdy nebol prototypom sebca, tak predsa len dieťa zmierni v človeku vlastný dôraz na samého seba. Človek si uvedomí, že keby si mohol vybrať, radšej by všetky starosti vytrpel sám, len aby jeho dieťa bolo šťastné a v poriadku. Od Martinka sa učím, čo už každý dospelý dávno zabudol. Pozerať sa na svet novými očami. Každý skôr alebo neskôr skĺzne do stereotypného vnímania sveta. Dieťa však vidí všetko ako nové. Deti sú teda skutočnými básnikmi. Martinko napríklad povedal, keď som sa ho pýtal, čo je to láska: „Láska je mamička.“ Alebo keď raz plakal, tak to vysvetlil slovami: „Ja vidím tú tmu. Tú tmu... Ja vidím...“ Človek skutočne prehodnotí vlastnú identitu pri takom malom novom človeku.

– Je to veselý a citlivý chlapček, ktorý má rád šmykľavky, hračky, knižky a rád si zaspieva. Neznáša hluk a agresiu. Veľmi rád sa túli a je veľmi zvedavý. Keď maľuje, kreslí ľudí rovnako ako slniečka. Nevidí v tom rozdiel. To je podľa mňa nádherné.

– Veľmi pekne spieva, má silný rytmus a je veľmi citlivý na hudbu. Predpoklady by teda mal. Otázka je, či sa bude chcieť hudbe venovať. Predsa len, talent je maximálne 5 až 10 percent úspechu. Zvyšok je tvrdá práca. Rozhodne ho budeme podporovať vo všetkom, čo ho bude baviť, nemusí to byť nutne hudba.

Ako vyrástol jeho synček? FOTO nájdete v galérii. 

– Využil som toto obdobie na veľkú transformáciu môjho kontaktu na sociálnych sieťach. Dlho som to vnímal ako svoj veľký hendikep, ale nevedel som, kde začať. Začal som teda každý týždeň naživo vysielať z domu na Facebooku, pravidelne nahrávať takzvanú Beskydskú Baker Street, kde spievam alebo hrám na najrôznejšie hudobné nástroje svoje obľúbené pesničky, často v ľahko humornom duchu. Spustil som projekt Každý pondelok jeden citát, keď vyberiem citát z obľúbených kníh a v 5- až 10-minútovom videu ho rozoberiem a poviem, čo ma na ňom inšpiruje. Tým by som rád poukázal na to, že som tiež textár, nielen autor hudby. Aktívny som tiež na Instagrame. Mojím cieľom je, aby sa ľudia nielen zabavili, ale aby sa tiež o mne niečo dozvedeli a zistili, aký v skutočnosti som. Spustil som tiež nové webové stránky Martinchodur.cz. Naspieval som dueto so skvelou speváčkou Elis Mrázovou a budujem svoj youtubový kanál.

– Jednoznačne hudbou a čítaním. Milujem literatúru minimálne rovnako ako hudbu. Vlastne kvalitnú literatúru a kvalitnú hudbu vnímam ako jednu a tú istú vec. Ak človek potrebuje prísť na iné myšlienky alebo poradiť si vo vlastných hlbokých drámach, umenie je najlepší a najtrpezlivejší učiteľ. Na druhej strane však tiež veľmi rád jazdím na bicykli po okolí. Tento rok som už prešiel väčšinu tunajších kopcov. Jazda na bicykli je skvelým prostriedkom na premýšľanie. Najmä v takej nádhernej krajine, ako sú Beskydy, kde žijeme.

– Nikdy som nad tým vážne nepremýšľal. Vždy som sa chcel venovať hudbe. Jediným porovnateľným koníčkom bol pre mňa anglický jazyk. Dokonca som niekoľko rokov, ešte počas školy, brigádne doučoval angličtinu. Možno by som sa teda venoval jazykom na nejakej veľmi podrobnej, vedeckej úrovni. Láka ma tiež filozofia.

– Akoby som žil svoj sen! Milujúca rodina, práca, ktorá ma nadovšetko baví. Radi by sme si v budúcnosti prestavali bývanie. Veľmi by som chcel mať doma vlastné nahrávacie štúdio. Mojím snom je napísať scénickú hudbu do nejakého filmu. Ideálne pre veľký orchester. 

✔ Vaše obľúbené miesto?
Domov.
✔ Obľúbená kniha?
Je ich veľa... Ak mám vybrať len jednu, tak Ulysses od Jamesa Joycea.
✔ Pieseň, ktorú najradšej spievate?
Pieseň Amor z môjho albumu.

Ako vyrástol jeho synček? FOTO nájdete v galérii.