Moja dcéra sa asi zbláznila, budúci zať je starší ako ja!

Keď vo filme Román pre ženy Simona Stašová prekvapila doma dcéru s novým milencom, v ktorom spoznala svojho dávneho frajera Pažouta, bola z toho na prášky. Doslova. Ešte aj o pár dní pri druhom pokuse o kultivované vzájomné predstavenie na otázku čašníka „Čo si dáte?“ spontánne vyhŕkla: „Diazepam!“ Zachytené filmovou kamerou to bolo veľmi vtipné. No do popuku! Prežiť si tú situáciu v reálnom živote a na vlastnej koži býva podobne dramatické, no vtipné ani trocha. Predstava, že vám krásna mladá dcéra chodí, žije, spáva (!!!) s chlapom, ktorý by jej mohol byť otcom (a v tom filmovom príbehu naozaj), je pre väčšinu rodičov nočná mora. Berú to osobne. Ako svoje zlyhanie, ako dcérinu zradu, jej veľký omyl a hanbu ako hrom.

Martina, 23-ročná vysokoškoláčka, tušila, že rodičia nebudú jej partnerom – takmer raz tak starým, ako je ona – nadšení. Dosť dlho s ním robila tajnosti, no keď sama pochopila, že je to vážne a že sa nechce skrývať donekonečna, zorganizovala veľký deň dé. V upratanom panelákovom byte jej rodičov rozvoniavala slepačia polievka, na panvici sa slávnostne vyprážali rezne a v predsieni vládlo niekoľko sekúnd trápne hrobové ticho. Mama sa zvrtla a nad chrumkavými šnicľami si ticho utierala slzy. Otec sa poriadne natiahol a svojej krásnej dcére vlepil bez slova facku. A bolo po obede. Asi ich predsa len mala varovať.

Tabu, zábrany, predsudky a konvencie popadali za posledných 20 rokov ako domino, a tak i v najkonzervatívnejších kruhoch a rodinách sa na výstrelky doby a mladšej generácie typu život na hromádke, piercing v nose či vegetariánstvo dívajú zhovievavo, neraz dokonca s pochopením. Až kým niečomu podobnému nemusia čeliť pod vlastnou strechou. „Sloboda rozhodovania aj v rámci výberu partnera je dnes oveľa väčšia ako kedysi. No spoločnosť býva voči tomu zvyčajne tolerantnejšia ako vlastná rodina,“ hovorí psychologička Ľubica Sládeková. „Ak sa partner dcéry či syna mimoriadne vymyká ich predstavám, mnohí rodičia to nezvládajú a snažia sa autoritatívne zakročiť.“ Väčšinou márne a úplne zbytočne. Zákazy, vydieranie (obmedzovanie finančných príspevkov a odopieranie rôznych benefitov), či dokonca ultimáta typu „my alebo on“, im len málokedy prinesú to, čo od nich očakávajú. „Neuvedomujú si, že tým nenarušia vzťah dcéry s novým priateľom, ale väčšinou poškodia či celkom zničia ten svoj s vlastným dieťaťom,“ upozorňuje psychologička. Aj Martinin otec reagoval úplne zle, očividne celú situáciu citovo nezvládol. Možno si v tej chvíli aj myslel, že dcéru spravodlivo trestá, či dokonca vychováva. V skutočnosti ju pred priateľom ponížil, seba totálne znemožnil a vzťah so svojou dcérou nadlho pochoval. Martina aj s „Francom Nerom v mladšom vydaní“ sa otočili vo dverách a dcéra sa pol roka doma vôbec neukázala. Najbližšie si aj tak prišla len po knihy a zimné veci.

Na túto otázku vám dokáže slečna dať celkom iste hneď niekoľko odpovedí plných vášne a nadšenia, aké ste u nej už dávno nevideli. Zrelý muž môže mať pre mladé dievča ohromné čaro a oproti jej rovesníkom má v mnohom navrch. „Tie dievčatá si nevyberajú len tak hocikoho. Väčšinou ide o atraktívnych mužov, ktorí sa o seba starajú, sú zabezpečení, sebavedomí, majú suverénne, ale veľmi sympatické vystupovanie a svoje partnerky zahŕňajú nesmiernou pozornosťou, čo býva veľmi príjemné,“ hovorí Ľubica Sládeková, ktorá zo svojej praxe pozná množstvo podobných prípadov. „Napriek tomu je to vzťah veľmi rizikový, pretože je od začiatku asymetrický,“ dodáva zároveň. Tá asymetria – ona je mladá, on zrelý, ona je neskúsená, on má prehľad a nadhľad, ona je tak trocha Lisa Doolittle, on profesor Higgins – je zo začiatku najväčším korením toho vzťahu a je veľmi vzrušujúca pre obe strany. Neskôr býva kameňom úrazu a príčinou konca. Ten často príde pomerne rýchlo, najmä ak dievčina narazila na muža, pre ktorého sú aférky s mladými nymfičkami len prostriedkom, ako zahnať chmáry stredného veku. Machovia však nezvyknú chodiť na oficiálne návštevy k rodičom, takže ak vám dcéra podľahla práve takémuto zvodcovi, ani ste si to nemuseli všimnúť. Možno len zasnený pohľad a tajné telefonáty za dverami vystriedalo v jej očiach jedno veľké poučné sklamanie. Čoraz častejšie však vznikajú takto nerovnovážne vzťahy s podstatne dlhšou dobou životnosti – vzťahy, v ktorých sa kupujú obrúčky, stava jú vily a rodia deti. Možno vám v detskej izbe vyrástla budúca príslušníčka tzv. generácie druhých manželiek. Ambicióznych a reprezentatívnych mladých žien, ktoré si rady prídu už na hotové. Talentovaný študent vo vyťahanom svetri, síce bez koruny, zato s perspektívou, je predsa len vrabcom na streche. Ale zabezpečený a v prestížnom postavení pevne ukotvený muž v strednom veku, to je holub v hrsti ako vyšitý.

Ak vám teraz hlavou prebehla nepríjemná myšlienka o čudnom poradí v hodnotovom rebríčku vašej najmilšej, neodsudzujte predčasne. I keď to o lístkoch a bezvetrí má čosi do seba. Vo vzťahu so starším mužom vždy ide o čosi viac než len o jeho osobné kúzlo a číru lásku bez bonusov navyše. V balíčku je zvyčajne aj príjemný život na istotu, finančné zabezpečenie, zaujímavý spoločenský status či tie správne kontakty na profesionálny postup. All inclusive zahŕňa aj položky, ktoré už nie sú také lákavé, ale v celej svojej kráse sa ukážu až oveľa neskôr. „Vzťah s 20 i viacročným vekovým rozdielom je dnes síce pomerne bežný, no určite nie je prirodzený,“ hovorí psychologička. „Ak mladú ženu priťahuje muž podstatne starší, pravdepodobne v tom hrá úlohu vzťah s jej vlastným otcom. Nemusel byť zákonite zlý. Možno to bol, naopak, veľmi dobrý vzťah, opatrujúci, plný lásky, pochopenia, v ktorom sa ona cíti veľmi dobre a podvedome v ňom chce pokračovať, už, samozrejme, na inej úrovni,“ vysvetľuje Ľubica Sládeková. Oveľa pravdepodobnejšie to však medzi otcom a dcérou nebolo celkom v poriadku. Bol k nej príliš odmeraný, chladný, kritický, despotický, predčasne odišiel alebo ho vôbec nepoznala. To, čo jej vo vzťahu s otcom chýbalo, potom hľadá u budúcich partnerov. Medzi otcom a dcérou to aj v dobrom vzťahu začne zvyčajne škrípať v čase jej dospievania. Je to trinásta komnata, o ktorej muži takmer nikdy nehovoria, maximálne (a dosť neochotne) na psychoterapeutickom sedení. „Keď otec vidí vo svojej dcére krásnu dospievajúcu ženu, podvedome si od nej vytvorí odstup. Svojím spôsobom ho totiž priťahuje a on sa toho zľakne. To je čas, keď aj matky občas žiarlia na vlastné dcéry, otcovia ich prestanú objímať a sú k nim skôr chladní a zbytočne kritickí. Ich blízkosť sa väčšinou neskôr obnoví, keď je už dospelou ženou s vlastným partnerským životom. Ale práve v období dospievania je pre dievča veľmi dôležité, aby aj otec potvrdil jej atraktivitu – samozrejme, prijateľným a vhodným spôsobom. Je to dôležité pre jej budúce partnerstvá, aby sa v nich cítila docenená a atraktívna,“ hovorí psychologička.

Pre 24-ročnú Kamilu bol 46-ročný Juraj láskou jej života. No obaja boli dosť rozumní, aby si vedeli povedať, že ich spoločná perspektíva je nulová. Juraj mal za sebou dva rozvody a tri deti. Kamila sa chcela vydať, rodiť a s otcom svojich detí v láske a harmónii zostarnúť. Juraj dokázal priznať sebe i jej, že tento vlak mu už ušiel, a tak sa celkom pragmaticky dohodli, že si budú to čarovné, čo medzi nimi je, príležitostne užívať a keď sa objaví vhodný kandidát na otca a manžela, Juraj sa stiahne do zabudnutia a obom ostanú krásne spomienky na lásku bez budúcnosti. Lenže v disciplínach literatúra a nezávislé filmy, homemade večere s archívnym vínom a umenie milovať nasadil Juraj latku tak vysoko, že žiadny z vekovo vhodných kandidátov sa jej nedokázal ani len priblížiť. Pri oslave svojej tridsiatky si Kamila smutne uvedomila, že rozhodujúce roky prežila fixovaná na chlapa, ktorý bol v podstate ideálny, no absolútne nepoužiteľný. Zúfalá kombinácia. Stále je dosť mužov, ktorí aj v staršom veku podľahnú materskej túžbe svojej novej mladej ženy, no nakoniec svoju otcovskú rolu nedokážu celkom prijať. „Je to pre nich zaťažujúca zodpovednosť, lebo si uvedomujú, že sa o ďalšieho potomka budú musieť postarať ešte vo veľmi vysokom veku. Väčšinou majú ešte záväzky z predchádzajúcich manželstiev a plniť nároky všetkých je veľmi ťažké a ubíjajúce,“ hovorí psychologička. „Oni si svoju otcovskú rolu už prežili a niekedy nedokážu mať s tými najmladšími deťmi taký intenzívny vzťah. A mám skúsenosť, že i deti sa za príliš starých otcov hanbia. Mala som dokonca klienta, ktorý svojmu otcovi ani nedokázal povedať ‚otec‘, taký to bol v jeho očiach starec. Vôbec ho neprijal.“ Iste, výnimky existujú a samy poznáme zo svojho okolia dvojice s dvadsaťročným rozdielom, ktoré spolu žijú pekne ako partneri i rodičia. Môžu spolu prežiť harmonické 15 i 20-ročné manželstvo, kým je muž stále aktívny a pri sile. Vek sa však raz prejaví a vtedy to býva veľmi ťažké. Z mocného sebavedomého chlapa sa stane morózny starec s podlomeným zdravím, ktorý si uvedomuje svoj hendikep a na svoju ženu – stále relatívne mladú a atraktívnu – príšerne žiarli. „Tie konce bývajú ťažké a nedôstojné a väčšina takých vzťahov je odsúdená na zánik,“ tvrdí psychologička.Je dobré, ak svoju dcéru dokážete na tieto riziká upozorniť. Lebo vo svojom veku ich nedokáže (a nechce) vidieť ani predvídať, ani domyslieť. No takýto rozhovor môže prijať od priateľsky naladenej mamy, nie od zakazujúcej a autoritatívnej. Mala by cítiť vašu podporu a to, že je pre vás najdôležitejšie, aby bola šťastná. Rozhodnutie nechajte na ňu. Ak s vami nebude musieť o svoj vzťah bojovať a stoj čo stoj vám dokazovať, že sa mýlite, sama sa naň dokáže dívať reálnejšie.