Môže mať sledovanie hokeja negatívny dopad na váš vzťah? NEBERTE mu šport, inak bude zle!

Majstrovstvá sveta, Liga majstrov, Tour de France či nedeľná Formula 1 – športových prenosov je v roku dosť. A zatiaľ čo muži prežívajú každý gól či víťazstvo ako osobnú vec, ženy sa často cítia odstrčené. Zakazovať mužovi povzbudzovanie však môže narobiť vo vzťahu viac škody ako úžitku.

Pre mnohých mužov je sledovanie športových prenosov hlboko emocionálny zážitok. Nie je to len o výsledkoch. Je to spôsob, ako ventilujú napätie, zabúdajú na stres z práce a sú súčasťou niečoho väčšieho. Muži pri športe kričia, prežívajú, tlieskajú a nadávajú – a robia to so zápalom, aký by ste si možno želali aj pri vynášaní smetí. Ale to je práve ten rozdiel – šport im dáva pocit slobody a adrenalínu bez následkov.

Počuli ste náš podcast?

Niektoré ženy podceňujú dôležitosť športového prenosu v mužskom svete. Ak počas finále poviete „Zase ten futbal?“ alebo „Kedy už to skončí?“, vyvolá to v ňom viac, než len podráždenie. Muž sa necíti pochopený. A keď sa mu opakovane berie to, čo miluje, zmení sa atmosféra v domácnosti.

Nepríjemné pohľady, odvrátená tvár, mlčanie pri večeri. Čím viac zákazov, tým viac odporu. A práve vtedy sa muž môže začať uzatvárať. Buď bude pozerať šport potajme, alebo si bude hľadať iné miesto, kde sa môže naplno odviazať. A verte, že to nebude kuchyňa s pohárom vína, ale skôr obývačka u kamaráta s veľkou obrazovkou a ešte väčšou toleranciou od jeho partnerky.

Zvonka to môže vyzerať, že muž len sedí, prepína kanály a nič nerobí. V skutočnosti však v jeho hlave prebieha celý zápas. Vníma taktiky, hodnotí výkon hráčov, vracia sa do mladosti, keď sám hrával futbal alebo hokej. Je to preňho akási paralelná realita, v ktorej má zmysel bojovať, držať palce a veriť.

Pre mnohých je to forma sebavyjadrenia. Nechodia do krúžkov ani na večerné terapie, ale keď ich tím vyhrá, cítia sa výnimočne. A keď prehrá? Trpia spolu s nimi. Pre niekoho je to len hra, no pre iného výnimočný moment, ku ktorému sa vracia v spomienkach ešte roky.

Riešením nie je zakázať, ale nájsť kompromis. Neznamená to, že musíte s ním sledovať každý zápas, kričať pri každej penalte alebo vedieť, kto dal gól v 56. minúte. Stačí, ak rešpektujete jeho vášeň a dáte mu priestor, kedy je „vysadený“ zo spoločného režimu. Môžete sa dohodnúť na pravidlách – napríklad že víkendové dopoludnia budú patriť rodine a večer si môže zapnúť svoj obľúbený šport. Vzťah nie je o zákaze a kontrole, ale o porozumení a ústupkoch z oboch strán.

Ak máte doma deti, môžete šport využiť ako nástroj na prehlbovanie vzťahov v rodine. Nechajte ich pozerať s otcom, komentovať, zdieľať emócie. Spoločné fandenie posilňuje puto – nielen medzi rodičom a dieťaťom, ale aj medzi partnermi. Deti tak získajú vzor, ako prežívať emócie, ako sa vedieť radovať aj prehrávať. A zároveň sa naučia, že vo vzťahu ide aj o podporu, aj keď človek nerozumie všetkému, čo sa deje na obrazovke.

Nemusíte rozumieť ofsajdu, aby ste sa cítili byť súčasťou. Niekedy stačí sadnúť si vedľa, ponúknuť mu pivo a povedať „držím palce“. Alebo naopak – využite ten čas pre seba. Zatiaľ čo on sleduje zápas, vy si môžete dopriať kúpeľ, stretnutie s kamarátkou, čas s knihou. Namiesto hádky vznikne priestor, v ktorom obaja získate niečo pre seba. Vzťah, v ktorom má každý priestor na svoje záujmy, je omnoho stabilnejší než ten, kde sa jeden musí vždy prispôsobiť.

Šport bude vždy súčasťou mužského sveta. Nie preto, že by nemal čo iné na práci, ale preto, že mu to niečo dáva. Ak mu tento rituál dovolíte bez výčitiek, neznamená to, že ste prehrali. Znamená to, že ste pochopili pravidlá hry, v ktorej nejde o víťaza a porazeného, ale o to, ako zostať spolu aj počas zápasu.

Doprajte mu ten adrenalín, tú radosť, ten výkrik „gól!“ bez toho, aby sa cítil vinný. A uvidíte, že sa vám to vráti – niekedy v podobe objatia po zápase, inokedy ako nečakaná vďaka za to, že ho chápete takého, aký je.