Muž alkoholik porazil svojich démonov: Zdalo sa, že budeme opäť šťastní, a potom prišla ďalšia rana

Veľakrát som počula, ako sa naši hádajú a mama otcovi neustále vyčíta alkohol. Chodil z práce domov opitý čoraz častejšie. Bol agresívny a arogantný. Začala som sa ho báť. Utekali sme z domu k maminej sestre, dedovi, kde sa len dalo. Až jedného dňa si mama povedala dosť! Oznámila otcovi, že ak chce žiť s nami v spoločnej domácnosti, tak pôjde na liečenie.

Robil scény, načo by tam išiel, veď on prestane aj sám, ale mama mu neverila. Nakoniec súhlasil a keď sa vrátil, bol z neho taký istý človek ako kedysi. Myslela som si, že budeme opäť šťastní. No keď som dovŕšila 17 rokov, otec si našiel milenku. Nechcela som tomu veriť!

Strašne som plakala, triasla som sa a prosila ho, aby zostal doma. Ale nič s ním nepohlo. Akoby mal srdce z kameňa. Zbalil si veci a odišiel. Vypisovala som mu esemesky, aby sa vrátil k nám domov. Ale on mi neodpovedal ani na jednu. Po 5 rokoch sa otec vrátil domov, ale na mol opitý. Bol čoraz agresívnejší, nejeden raz sme volali policajtov za fyzické napadnutie. Škaredo nám nadával, trvalo to asi trištvrte roka, kým znova nezakročila mama.

Vyhrážala sa mu, že sa od neho odsťahujeme, tak sa nakoniec dal presvedčiť na liečenie. Bol tam 2 mesiace, prišiel domov akoby nič, nemal žiadnu prácu ani peniaze. Odpustili sme mu, ale nezabudli. Doteraz nám nepovedal ,,Prepáčte a odpustite mi“... Alkohol je veľmi zlá choroba, neničí ľudom len zdravie, ale aj psychiku, takíto ľudia ostanú chladní a sebeckí. Ja otca doteraz nepoznávam, nechápem, ako sa mohol takto zmeniť. Stále dúfam, že sa vráti ten otec, ktorého som nadovšetko milovala. Aj kvôli mame. Je veľmi silná, na to, čo si prežila, až veľmi silná a zaslúži si byť šťastná...

Silvia