Muži nám CHCÚ zniesť modré z neba, ale.. Ak žena robí 4 chyby, nikdy sa nestane ich kráľovnou!

Máte pocit, že hovoríte s mimozemšťanom, a nie ste schopná s ním pohnúť ani o milimeter? Budete sa diviť, ale chyba je na vašej strane. Prečo? Čítajte!

Chlapi nám totiž chcú znášať modré z neba. Len my si o to nevieme požiadať. Každá z nás má občas (niekedy tiež skoro stále) pocit, že dohovoriť sa so svojím miláčikom chce vysokú školu, alebo aspoň tučný slovník. Poznáte to: ja o voze, on o koze. Lenže ruku na srdce, tiež ho občas vydierate, hovoríte s ním ako s nesvojprávnu príšerou, alebo výhražne mlčíte. Ako sa v nás má potom chlap vyznať? Naučíme vás, ako požiadať o novú kabelku, raňajky do postele, alebo napríklad dovolenku podľa svojich predstáv.

"Si ako tvoja mama." "Ukáž, to si radšej urobím sama." "Čo to zase robíš?" "Bože, ty si ale mamľas." Spoznávate sa? Ak používame tieto vety, ide nám vlastne len o jedno. Ukázať partnerovi, že my sme dokonalé a on naprostastý nýmand. Lenže prečo by ponížený a pošliapaný chlap mal mať chuť pre vás pohnúť prstom? Zavrie sa do svojej mužskej ulity, a nedostanete z neho vôbec nič. Ani kabelku, ani romantický večer.

Čo s tým?

"Už len to, že si uvedomíte, že tento spôsob komunikácie je nanič, vám pomôže. Uvedomte si, prečo to hovoríte, čo vlastne chcete, čo vám chýba," radí trénerka Magdalena Vokáčová. Takže prvý krok je zastaviť ponižovanie a uvedomiť si, čo od rozhovoru so svojím milým vlastne chceme.

"Ale ja som to povedala, lebo ty si urobil..." "Keby si sa tak netváril, nič by som ti nepovedala." Alebo tiež ... "Ja si ťa budem nahrávať, veď ty vôbec nevieš, čo hovoríš." Tento spôsob, kedy sa jeden bráni, druhý útočí, a zase sa bráni a zase útočí a donekonečna nezmyselne vysvetľuje a trvá na svojom, je jasná slepá ulica. Nakoniec obaja skončíte pri stene, bezradní a nešťastní, a nebudete chápať, kde ste sa tam vzali a prečo.

Čo s tým?

Akonáhle nastúpite do kolotoča výčitiek a obranných mechanizmov, zatiahnite za ručnú brzdu. Zrovnajte si v hlave, čo chcete a prečo a zmeňte slovník aj tón.

Toto nám ide skvele. Akonáhle vás muž naštve, stíchnete a nedostane z vás ani slovo. Na jeho otázku: stalo sa niečo? Odpovedáte: nič a potom mlčíte. Ale nie roztomilo a pokojne ako večer pri sviečkach, ale mlčíte hlasno, ostentatívne, a tak, aby to TICHO nemohol prehliadnuť. Keď nereaguje, pridáte búchanie dverami alebo dupot po izbe. A aj keď odborníci tvrdia, že toto je doména mužov, skoro by sme sa s nimi pohádali. Nepoznáme ženu, ktorá aspoň občas výhražne nemlčí.

Čo s tým?

"Ak vás niekto naozaj hrozne nahnevá, zoberte sa a odíďte zo spoločného priestoru. Vezmite si papier a ceruzku a napíšte pokojne sprostý list. Potom si ho prezrite a napíšte ho pohľadom svojho partnera. Nakoniec vezmite svoj sprostý list, uvedomte si, čoho ste chceli dosiahnuť a či vám také slová k tomu pomôžu," radí jednoduchý, ale neuveriteľne účinný návod Magdalena Vokáčová.

Nič proti kritike, občas je dobré povedať, čo vám vadí, čo potrebujete zmeniť a ako vidíte svojho muža alebo vzťah vy. Lenže nám často ani tak nejde o zmenu k lepšiemu, ako o potvrdenie, že je niečo zle. Hovorím o vetách typu: "Zase si si neupratal ponožky? Ty to snáď nikdy neurobíš. "" Môžeš sa aspoň raz zdvihnúť z gauča a niečo robiť. "" Ty ma vôbec nikdy nepočúvaš! "" Koľkokrát ti to budem opakovať! "

Čo s tým?

Je to jednoduché a ide vlastne o to vypustiť niektoré slová. Ukážem vám to na príklade. Môžete sa opýtať: "Mohol by si ma, aspoň raz počúvať?" Alebo radšej zvolíte variant: "Prosím, počúvaj ma, potrebujem sa s tebou porozprávať." Vnímate ten rozdiel? Je úplne jasné, že v prvom prípade sa muž zablokuje a nepohnete s ním, zatiaľ čo v druhom bude mať chuť vám vyjsť v ústrety. Teda pokiaľ mu práve nepobeží v televízii zápas roka.