S mojím ex sme boli spolu od strednej školy. Zaujímal sa o mňa, vymýšľal nám netradičný program, napríklad sme sa bezcieľne vozili v aute, bol vtipný a zhovorčivý a mne to veľmi imponovalo. Mala som pocit, že som preňho neodolateľná a jediná.

Už vtedy som mohla rozpoznať, že je to manipulátor, ale ako mladé neskúsené dievča som to nedokázala. Jeho charakteristická črta bola nepredvídateľnosť. Možno to na začiatku udržiavalo medzi nami iskru a vášeň, ale po čase som zistila, že nikdy neviem, čo čakať, keď vyjadrím svoj názor. Niekedy mi povedal o. k. a niekedy úplne vybuchol. A to mi začalo prekážať, mala som strach z jeho reakcií, nedalo sa na ne pripraviť a vopred som tŕpla, ako to vezme.

Po pár rokoch chodenia som otehotnela. Neviem, čo som si myslela, asi že sa zmení, keď budeme rodina. Zmenil sa. Ale k horšiemu. Počas celého tehotenstva ma psychicky týral. Keď som to nevedela vydržať, plakala som a to ho tak vyprovokovalo, že mi vravel, že to dieťa bude retardované mojou vinou a potom s ním môžem zostať sama. Psychický nátlak postupne prešiel do príliš silných stiskov, chytal ma pod krk, raz ma hodil o rám postele. Bola som v piatom mesiaci, a keď som chcela ujsť, pritiahol ma za nohu späť do izby, kde ma strašil, vyhrážal sa a kričal.

Prečo som neodišla? Hanbila som sa ako pes. Bolo to neopísateľné peklo. Pretrpela som ho a stále dúfala v zázrak. Veď keď sa narodí dieťa, môže ho to zmeniť.

Bolo to neopísateľné peklo. Pretrpela som ho a stále dúfala v zázrak.
 

Desať dní po pôrode som dostala prvú facku. Bolo to preto, že on nechcel jesť rizoto. Keď mal synček tri mesiace, opäť na mňa zaútočil a vtedy som mu pohrozila, že keď sa ma ešte raz dotkne, odídem aj s malým a postarám sa o to, že nás už neuvidí.

Fyzické týranie sa skončilo, ale to psychické nie. Nadával mi, urážal ma, zhadzoval a nebral vážne. Okradol ma o všetko. O pozitívnosť v živote, dôveru, lásku, nádej, sebavedomie i priateľov. Dokázal ma tak zmanipulovať, že som robila presne to, na čo čakal. Neustále všade klamal a každému hovoril inú verziu.
No boli aj svetlé chvíľky, keď sme boli naozaj šťastní všetci traja, ale tých bolo fakt málo. Mrzí ma, ako sme dopadli. Veľmi. Ľúbila som ho celým srdcom, na začiatku určite. Netuším, kedy sa láska zmenila na závislosť. Ale ľúbila som ho a som si stopercentne istá, že som skúsila maximum, aby som zachránila náš vzťah i celú rodinu.

Dnes viem, že na to treba dvoch, nestačí len moja túžba. Preto si dnes vyčítam, že som to mala ukončiť už veľmi dávno. Na druhej strane si vravím, že to asi tak malo byť. Asi som si tým mala prejsť, aby som sa z toho poučila a niektoré veci pochopila.

Nie som ešte so všetkým zmierená, ale snažím sa. Postupne spracovávam to, čo sa mi stalo a k čomu mi to malo slúžiť. Nechcem zatrpknúť, zostať v hneve. Ale fakt je, že tie následky tu sú a naozaj nikomu neverím, bojím sa rozprávať s ľudmi a hlavne mám nízke sebavedomie. Toľko urážok, výsmechu, čo som zažila, sa muselo na niečom odraziť. Preto viem, že ma čaká ešte dlhá cesta, kým sa z toho dostanem. Snažím sa zo všetkých síl pre svoje dieťa a verím, že môj ex svoju odplatu dostane.

Lucia

Čo my na to?

Týrané ženy často neodídu od mužov, lebo ich sebaúcta sa dostala na nulu. Pochybujú o sebe i o svojej budúcnosti. Stratili vieru vo vlastné schopnosti a silu. Ale treba si uvedomiť, že spadnúť do takého vzťahu je tiež prejavom nízkeho sebavedomia. Ten problém je dlhodobý. Preto treba v prvom rade posilniť sebaúctu a potom sa stratí nedôvera v ľudí a zmiznú aj zlé vzťahy.