Dovolenka zatiaľ vychádzala podľa našich predstáv. Večerný výlet do hlavného mesta ostrova Rodos nás však sklamal, nič sme poriadne nevideli, sprievodca nás uháňal, nemohli sme si ani nakúpiť či sadnúť na drink. Rozhodli sme sa, že ďalší výlet spravíme na vlastnú päsť. Miestne autobusy chodili zbežne a delegát nás upozorňoval, že hodinové meškanie tam nie je nič zvláštne. Nakoniec to bolo „len“ 45 minút. Urobili sme dobre, prezreli sme si pamiatky aj malebné uličky Lindosu, kúpali sme sa na odľahlej pláži, kde som sa cítila ako v raji. Čakala nás už len cesta späť. Autobus nešiel priamo do nášho letoviska a šofér nám vysvetlil, kde máme vystúpiť. Každý z nás ho však pochopil inak. Nechcela som sa s priateľom dohadovať, aj tak vedel po anglicky lepšie ako ja.

Najprv zablúdili, potom sa pohádali... A čo nasledovalo?
Zdroj: shutterstock

Vystúpili sme na chatrnej miestnej ceste, ktorú lemovali olivové háje. Bolo to očarujúce, pretože nikde nebolo ani živej duše, len olivovníky, kam sa pozrieš. V diaľke sa črtal rad vysokých stromov, ktoré pripomínali eukalyptovú aleju v našom letovisku. Keby sme mali vodu a čerstvé sily, mohla to byť romantická prechádzka, ale nemali sme ani jedno, ani druhé. Stretli sme len starého muža a spýtali sme sa ho na cestu. Zalomil rukami, ale pochopili sme, že zrejme ideme správnym smerom, len je to ešte ďaleko. Keď sme prišli k aleji, videli sme, že ešte zďaleka nie sme na mieste. Sadla som si na prašnú cestu a s miernou výčitkou v hlase som povedala frajerovi, že sme predsa len mali vystúpiť o zastávku ďalej.To som nemala robiť, lebo manažéri sú mimo svojho teritória vystresovaní a neistí. Dotklo sa to jeho ega i mužnosti. Keď ma však videl takú zúboženú, prestal prskať a vliekli sme sa ďalej ako dvaja stroskotanci. V diaľke sa vynáral ďalší rad stromov. Po kilometroch v nohách sme šťastlivo dorazili, no vyzerali sme strašne. Frajer trval na tom, že ideme rovno do jedálne, lebo nám na večeru zostávalo posledných 30 minút. Ja som dala prednosť sprche. Keď som napokon zišla dole a uvidela som ho takého špinavého, spoteného, so šľahačkou rozmazanou okolo úst, ako do seba hádže jeden zákusok za druhým a zapíja to džúsom, pustila som sa do smiechu. Opäť mi vynadal a to ma už fakt urazilo. Čo si o sebe myslí, aj tak to pokazil on.