Najprv HÁDKA s milencom a potom... JÚLIA zistila, že ju priťahujú DRSNEJŠIE praktiky v POSTELI!

Dovolenka zatiaľ vychádzala podľa našich predstáv. Večerný výlet do hlavného mesta ostrova Rodos nás však sklamal, nič sme poriadne nevideli, sprievodca nás uháňal, nemohli sme si ani nakúpiť či sadnúť na drink. Rozhodli sme sa, že ďalší výlet spravíme na vlastnú päsť. Miestne autobusy chodili zbežne a delegát nás upozorňoval, že hodinové meškanie tam nie je nič zvláštne. Nakoniec to bolo „len“ 45 minút. Urobili sme dobre, prezreli sme si pamiatky aj malebné uličky Lindosu, kúpali sme sa na odľahlej pláži, kde som sa cítila ako v raji. Čakala nás už len cesta späť. Autobus nešiel priamo do nášho letoviska a šofér nám vysvetlil, kde máme vystúpiť. Každý z nás ho však pochopil inak. Nechcela som sa s priateľom dohadovať, aj tak vedel po anglicky lepšie ako ja.

Vystúpili sme na chatrnej miestnej ceste, ktorú lemovali olivové háje. Bolo to očarujúce, pretože nikde nebolo ani živej duše, len olivovníky, kam sa pozrieš. V diaľke sa črtal rad vysokých stromov, ktoré pripomínali eukalyptovú aleju v našom letovisku. Keby sme mali vodu a čerstvé sily, mohla to byť romantická prechádzka, ale nemali sme ani jedno, ani druhé. Stretli sme len starého muža a spýtali sme sa ho na cestu. Zalomil rukami, ale pochopili sme, že zrejme ideme správnym smerom, len je to ešte ďaleko. Keď sme prišli k aleji, videli sme, že ešte zďaleka nie sme na mieste. Sadla som si na prašnú cestu a s miernou výčitkou v hlase som povedala frajerovi, že sme predsa len mali vystúpiť o zastávku ďalej.To som nemala robiť, lebo manažéri sú mimo svojho teritória vystresovaní a neistí. Dotklo sa to jeho ega i mužnosti. Keď ma však videl takú zúboženú, prestal prskať a vliekli sme sa ďalej ako dvaja stroskotanci. V diaľke sa vynáral ďalší rad stromov. Po kilometroch v nohách sme šťastlivo dorazili, no vyzerali sme strašne. Frajer trval na tom, že ideme rovno do jedálne, lebo nám na večeru zostávalo posledných 30 minút. Ja som dala prednosť sprche. Keď som napokon zišla dole a uvidela som ho takého špinavého, spoteného, so šľahačkou rozmazanou okolo úst, ako do seba hádže jeden zákusok za druhým a zapíja to džúsom, pustila som sa do smiechu. Opäť mi vynadal a to ma už fakt urazilo. Čo si o sebe myslí, aj tak to pokazil on.

Večer bola u nás tichá domácnosť. Mala som pocit, že tento výlet odhalil jeho novú tvár. Nevedel si priznať chybu a ešte sa do mňa navážal. Keď sa ku mne zozadu privinul akoby nič, automaticky som sa odsunula. No ešte toto! Zabudni, dnes nič nebude! On však spravil niečo nečakané.

Vždy rešpektoval, keď som nemala chuť na sex, no zrejme kombinácia hnevu, urazeného ega a môjho odstupu v ňom vybičovala prirodzené pudy. Zažal lampu, schmatol ma za boky a jediným pohybom mi roztrhal čipkové nohavičky. Zalapala som po dychu a chcela som mu vylepiť zaucho. Počastoval ma tými najhoršími nadávkami, ktoré som z jeho úst ešte nepočula. Zovrel mi zápästia, vysadol na mňa, a keď som videla jeho surovú žiadostivosť, zmocnil sa ma strach. No nielen to... Na môj úžas som cítila, ako sa mi v lone rozlieva horúčava... Chcela som, aby si ma presne takto tvrdo vzal... Prudko prirazil, moje boky sa prispôsobili jeho rytmu a úplne nás pohltila nepoznaná rozkoš. Po šialenom orgazme prišlo krásne uvoľnenie, bozky a príval ospravedlňujúcich slov. Dnes už zvládneme aj kritické situácie a hádky s rešpektom. Ale tvrdší sex, v ktorom sme sa obaja „našli“, si občas doprajeme bez ospravedlnenia.