Najväčšia dráma v živote herečky Lucie Siposovej: Smrť jej vzala milovaného človeka

Nedávno vám vyšla druhá kniha S láskou Anča Pagáčová. Čo vo vás dozrievalo dlhých sedem rokov od vydania prvej knihy?

Pre mňa je písanie voľnočasová aktivita. Moja chuť a vôľa niečo povedať. Nie je to o tom, ako si všetci myslia, že musí prísť múza. Bolo by neuveriteľné, že by za sedem rokov neprišla. Ale človek musí mať pocit, že sa dostal do štádia, keď má čo povedať. No a potom je to už len o trpezlivosti, tvrdej práci a sebadisciplíne. Keď sa človek rozhodne, a konečne si k tomu sadne, múza sa dostaví. Človeka niekedy až prekvapí, kam ho to zavedie.

Mnohí si vás s Ančou zosobňujú, ale to, o čom v knihách píšete, nie je autobiografia.

Kniha je autentická, nie autobiografická. Autobiografiu budem písať, keď budem mať 60. (smiech) Autenticita života neznamená, že je to všetko moja osobná skúsenosť. Každá kapitola je však v knihe preto, lebo je, z môjho pohľadu, pre ľudí v niečom dôležitá. Ja som si už skúsenosťami prešla, ale možno niekto, kto ju bude čítať, je teraz práve na tej ceste a hľadá odpovede.

Čo znamená, že ste si prešli skúsenosťami, ste už nad vecou?

Áno. Pohybujem sa v stabilnej rovine niekde v strede a preto mám taký zdravý postoj k životu. Som pevne ukotvená v zemi, no zároveň mám hlavu v oblakoch. Žijem naplno, ale nechovám sa nerozumne. Myslím si, že som pomerne zharmonizovaná.

Čo vás dostalo do tejto harmónie?

Jedno s druhým. Musela som si niečo odžiť, ale mám to aj v povahe. Odjakživa som pristupovala k životu tak, že ho chcem vycucať. Prežiť, čo sa dá. Žiť naplno. Nekvárim sa zbytočne. Tragédie a životné skúšky tu budú vždy, ale všetko raz skončí. Neviem kedy, ale skončí. Je to o postoji. Čo sa mi môže stať, keď sa rozhodnem, že sa chcem mať fajn? Život beriem ako školu a chcem si z toho spraviť zábavu.

A smútky idú mimo vás?

Nie. Samozrejme, že občas sú. No často nevidíme, čo nám život ponúka. Také krásne veci sa dejú každý deň. Na ne sa treba sústrediť. Život je krásny. Milujem ho. A hovorím to už aj s dramatickou skúsenosťou, smrťou mojej mamy. Tá smrť ešte viac posilnila moju chuť žiť a užívať si život.