Najväčšie lásky všetkých čias: Prečo boli hriešne dobré?

Kleopatra a Marcus Antonius

V skutočnosti nevyzerala ani zďaleka ako Liz Taylor a Marcus Antonius sa nepodobal na Richarda Burtona. Ale odpustíme vám túto vizualizáciu, nakoniec aj obaja spomínaní herci by si svoje miesto medzi milostnými legendami našli. Jedna z najfascinujúcejších ženských postáv histórie mala vraj osobné čaro, z ktorého boli chlapi paf. Isté je, že vedela veľa o kozmetike, vôňach, kúpala sa v kozom mlieku a obliekala sa ako žiadna iná pred ňou. Plus bola vzdelaná, dokázala rafinovane uniknúť vrahom a angažovať tých svojich, ak bolo treba. No kráľovná, ako sa patrí. Najprv zbalila vládcu rímskej ríše Juliusa Caesara a porodila mu syna. Keďže zákony neumožňovali, aby sa stala jeho ženou, žila s ním nadivoko až do jeho vraždy v senáte. Potom prichádza na scénu Marcus Antonius, ďalší mocný Riman, ktorý sa do Kleopatry zamiloval ako malý chlapec (mal 41, ona 28). Zavrhol svoju oficiálnu manželku a usadil sa u frajerky v Alexandrii. Spájala ich nielen láska a túžba po moci, ale aj tri spoločné deti. Paradoxne však i úklady, pretože tento vzťah ležal v žalúdku mnohým, a takisto prozaický fakt, že Kleopatra bola bohatá a dokázala financovať Antoniove vojenské zábavky. Po pár rokoch zazvonil zvonec a protagonisti orientálnej love story sa rozhodli pre štýlový koniec. Marcus, ktorému vraj niekto nahovoril, že Kleopatra umrela, sa dorazil vlastným mečom. Keď sa to dozvedela Kleopatra (živá a zdravá), od žiaľu sa nechala uštipnúť jedovatým hadom.

Ľudovít Štúr a Adela Ostrolúcka

Naoko možno ľúbostný život nášho najväčšieho slovenského dejateľa nepôsobí ohurujúco, ale pod povrchom, Evičky, pod povrchom to tam išlo rozdrapiť! Uhrančivý Ľudovít so slušivými bajúzmi bol plnohodnotný vorkoholik a zo všetkého najdrahšia mu bola spisovná slovenčina, veci národné a národnostné. Nemal ani tridsať a bol taký vzdelaný, húževnatý a odhodlaný, že ženské srdcia sa lámali na počkanie, keď náhodou spočinul zrakom na niekom inom ako na fanklube štúrovcov. Krásna a vzdelaná šľachtičná Adela Ostrolúcka nebola výnimkou. Napriek urputnému vnútornému boju sa do Ľudovíta zabuchla, aj keď jej bolo jasné, že v mene lásky k slovenskému ľudu nebude ich vzťah nikdy oficiálne zavŕšený svadbou a deťmi. Ťažko povedať, kto trpel počas sedemročného priateľstva viac. Ale to, že ho Adela definitívne nestiahla nejakou milou ženskou ľsťou z obehu a pokorne sa podriadila Ľudovítovým pravidlám, je obdivuhodné. Štúr svoje dielo dokonal a týfus, na ktorý Adela medzičasom ochorela, takisto. Zomrela 29-ročná. „Cez tento hrob sa už neprenesiem,“ povedal nad jej hrobom Ľudovít a prvý a posledný raz sa tak vôbec vyjadril o svojom vzťahu k nej. Preniesol sa presne o tri roky a aj to dosť čudným spôsobom: postrelil sa náhodou do stehna pri poľovačke, keď preskakoval potok. Nuž, hlavne, že odpočívajú spolu.

Tristan a Izolda

Nesmrteľný príbeh lásky silnejšej ako smrť! Máme tu princa Tristana a írsku princeznú Izoldu a všetky možné okolnosti, ktoré môžu zamilovaný pár rozdeľovať. Suma sumárum, aj jeden, aj druhý skončia v manželstve s niekým iným a celý život ich bude moriť utrpenie z toho, že nie sú spolu. Obrovská vášeň a láska, podfarbené magickými udalosťami, nakoniec milencov uštvú na smrť. Keď Tristan ochorie, pošle svojho dobrého priateľa, aby priviedol ešte posledný raz svoju lásku k svojej smrteľnej posteli. Ak na to Izolda pristúpi, majú vyvesiť na prichádzajúcu loď bielu zástavu, ak nie, čiernu. Samozrejme, snaživá Tristanova manželka mužovi s veľkou radosťou pošepne, že na lodi, ktorá prichádza, veje čierna zástava. A tak Tristan od žiaľu umiera, pričom netuší, že Izolda je na ceste k nemu. Tá keď sa dozvie, že prišla neskoro, zomiera tiež na typickú diagnózu zamilovaných, puknuté srdce. Pekne, Richard Wagner, pekne.

Elisabeth Bennet a pán Darcy

Najznámejšie a najobľúbenejšie dielo britskej spisovateľky Jane Austin Pýcha a predsudok bolo sfilmované viackrát. Keď si však pozriete poslednú verziu s Keirou Knightley a Matthewom Mcfaydenom v hlavnej úlohe, láska k vám prenikne všetkými pórmi a uvidíte jedno z najnádhernejších ľúbostných vyznaní od chlapa v histórii filmu. Nesmrteľný príbeh sa odohráva v čarovnom Anglicku 18. storočia, keď sa do seba zamilujú dve najnepravdepodobnejšie osoby. Chudobná, drzo šarmantná a neskrotiteľná Elisabeth a chladný, nechutne bohatý mocipán pán Darcy. Aké to je nenávidieť niekoho tak, že ho až milujete, predvádzajú tieto dve postavy tak bravúrne, až z toho majú milióny čitateľov zimomriavky dodnes.

Rómeo a Júlia

Láske sa najlepšie darí v tragických a nehostinných podmienkach. Túto myšlienku dotiahol do dokonalosti (opäť raz) William Shakespeare. Najznámejší milenci všetkých čias, ktorí dodnes symbolizujú lásku až za hrob, sa do seba zaľúbia napriek tomu, že ich rodiny sú znepriatelené. Mladučký pár, ktorého láska sa odohráva prevažne na balkóne a pod ním, napokon prekoná všetky prekážky, tajne sa zosobáši a po sérii klasických nedorozumení vedno umiera na znak bezcennosti života, ktorý bez milovanej osoby nemá zmysel.

Napoleon a Jozefína

Alebo ako staršia múdra žena vyzrela na malého vladára trpiaceho celou škálou komplexov. Aj takúto podobu máva láska a večné iskrenie medzi ústrednou dvojicou nezmizlo až do ich smrti. Je pravda, že Jozefína si nikdy nedala odtrhnúť rukáv, čo sa týka stykov s vplyvnými a bohatými mužmi, veď bola vdovou samoživiteľkou. Keď ju však uvidel Napoleon, zem sa mu otriasla v základoch a minimuž, zaslepený láskou, si ju o pár mesiacov odviedol k oltáru. Do histórie síce vošli prekrásne listy, ktoré si dvojica písala, ale realita bola o čosi otupnejšia. Napoleon stále niekde bojoval a Jozefína mu zatiaľ veselo stružlikala parožie. Početné nevery a následné konflikty sa zachovali v riadnych dejinných análoch, no v prísne historickej rovine. Jozefína napriek evidentnému posteľnému talentu nebola schopná porodiť následníka trónu, manželia sa museli rozviesť, aby si Napoleon zobral náhradnú „maternicu“. Exmanželka dožila neďaleko Paríža a rozpínavý vladár Bonaparte už potom len chradol od žiaľu, o láske svojho života písal aj z vyhnanstva a jej meno patrilo medzi posledné slová, ktoré pred smrťou vyslovil.

Scarlett O´Hara a Rhett Butler

Ukážkové trápenie v láske je aj prípadom kultovej dvojice z diela Margaret Mitchell Odviate vetrom. Všeobecne je veľmi vhodné, ak je hrdinkou love story kráska, ktorá sa búri proti všeobecne zaužívaným normám, a to je Scarlett v celej svojej paráde. Zvláštna láska dvoch vydedencov, Scarlett a charizmatického Rhetta, ktorý z nej bol hotový, ale neukázal to, beťár, je popretkávaná udalosťami vojny Juhu proti Severu. O to je dráma srdcervúcejšia! Odvážnej autorke kvitujeme, že obom hrdinom dopriala spoločný život aj dieťa so všetkým, čo k tomu patrí, ale aj tak sa to nakoniec skončilo priamo úmerne tvrdohlavosti oboch manželov. Trpká, provokačná a veľmi silná ľúbostná zápletka sa dočkala geniálneho filmového stvárnenia s Vivien Leigh a Clarkom Gablom, hmmmm.

Marie Curie a Pierre Curie

Kto by to bol povedal, že veľká láska môže vyklíčiť aj nad učenými knihami, skúmavkami, mikroskopmi a vzorcami, ktorým nik nerozumie. A že ženu, ktorá je rovnako úspešná ako jej fenomenálny muž, bude on úprimne milovať a podporovať, až kým ich smrť nerozdelí. A že nezaváhala (tá smrť), to si buďte isté. Poľka Marie, ktorá odmalička drela ako kôň a bola neskutočne nadaná, spoznala zarytého 35-ročného starého mládenca Pierra Curie na sorbonskej univerzite. Plameň sa rozhorel, keď Pierre odrazu spoznal ženu, ktorá bola vzdelaná a zapálená pre vec ako on, takže niekde nad výskumom rádioaktívnych látok slovo dalo slovo a čoskoro už bádali spolu manželia Curieovci. Je nepochopiteľné, ako sa dalo vôbec dospieť k nejakému objavu v kôlničke, kde pracovali, ale stalo sa, a to ešte Marie stíhala aj opateru ich prvorodenej dcéry. Nobelova cena za fyziku im napokon nejaké peniaze priniesla, takže Marie sa rozšupla a nechala si urobiť kúpeľňu. Samozrejme, rádioaktívne objavy neveštili z dlhodobého hľadiska nič dobré, ale až do nečakanej Pierrovej tragédie im významnejšie do života nezasiahli. Keď manžela zrazil konský povoz, Marie túto ranu nerozchodila do konca života. Uzavrela sa pred svetom. A hoci sa potom stala prvou profesorkou na Sorbone a dostala aj druhú Nobelovku, nepostavilo ju to na nohy. Vystavená celoživotným konským dávkam žiarenia, umrela na leukémiu.

Šialenci pre lásku

Jedna krásna žena a toľko chaosu v ľudských dejinách! Ľudská história je plná mocných a známych mužov, ktorí evidentne ťahali vo vzťahoch za kratší koniec a vzplanuli takou láskou, že sa dopúšťali šialených činov.

Tak napríklad trójska Helena. Bola krásna? Bola. Bola manželkou iného? Bola. Nečudo, že sa do nádherného zakázaného ovocia zahryzol fešný Paris, bohapusto ju uniesol a najslávnejší vojnový konflikt v gréckej mytológii sa mohol začať. Mimochodom, až donedávna ho pokladali za vybájený, no historici napokon dokázali, že má pravdivé jadro.

Alebo prípad indického Tádž Mahálu. Šach Šáhdžahán tak miloval svoju tretiu ženu Mumtázmahal, že nedokázal zniesť, keď ako 36-ročná pri pôrode umrela. Treba dodať, že išlo o pôrod ich štrnásteho dieťaťa, takže láska to musela byť vášnivá. Takmer isté však je, že mu od žiaľu načisto obeleli vlasy a vystrojil svojej žene taký pohreb a s takým mauzóleom, že na to ľudstvo do smrti nezabudne. Do akcie zapriahol 20-tisíc robotníkov, ktorí stavali skoro 20 rokov, až postavili monumentálny symbol lásky z mramoru a drahokamov.

To zasa Alexander Puškin, ruské spisovateľské eso, mal problémy iného charakteru. Natália Gončarovová patrila medzi najznámejšie petrohradské krásavice a ako 16-ročná Puškina patrične uhranula. Tri roky ju uháňal, až si ho napokon vzala za muža a poslušne plnila úlohu jeho okrasy, žienky domácej a plodnej rodičky, až kým – neuhranula ďalšieho. A ďalšieho. Ten prvý bol údajne sám ruský cár a ten ďalší, ktorý to dotiahol do hriešneho konca, bol šľachtic Georges-Charles de Heeckeren d´Anthés. Puškin, napálený z ohovárania a chýrov, ktoré sa šírili, vyzval svojho soka na súboj a statočne umrel. Pekná vdova nezostala, pochopiteľne, na ocot, ale nevzala si d´Anthésa, ale vojaka Petra Petroviča Atakďalej, ktorý si s láskou prisvojil aj jej štyri deti.

Fascinujúci je i osud francúzskeho kráľa Henricha II. a väzba, ktorá ho napokon pevne spojila s istou Dianou de Poitiers. Jej životný druh (strašne starý, šeredný, no mimoriadne výhodný) zomrel, keď mala 32 rokov, a pozor, ona ho skutočne milovala, takže sa skoro utrápila. Keď jej však zverili výchovu mladučkého a totálne psychicky zdeptaného Henricha, prišla na iné myšlienky. Doslova. Sedemnásťročný mladík nakoniec svoju 37-ročnú guvernantku dostal do postele, ale to nebolo nič v porovnaní s tým, ako sa namotal on. Diana rafinovane zhromažďovala klenoty, tituly, majetky i slávu, bola krkom, ktorý hýbal veľmi labilnou kráľovskou hlavou, a autoritatívne riadila všetko od podpisovania zmlúv po počet stykov zákonitej manželky s Henrichom. Keď umrel, prežila ho o sedem rokov. V pohode. A veľkú časť majetku pred smrťou prezieravo darovala cirkvi pod podmienkou, že bude slúžiť pravidelné omše za spásu jej duše.

Trofej za najromantickejšie gesto lásky medzi významnými mužmi však získava jednoznačne britský kráľ Eduard VIII. „Kvůli vám se vzdávám trůnu, klenotů i katedrál“ – presne toto by bol spieval pri odovzdávaní svojho trónu. Dobre, povedzme si na rovinu, že Eduard letel na vydaté paničky. Takto sa zamiloval aj do Wallis Simpson, čo však zaváňalo škandálom od začiatku, lebo bola už druhýkrát vydatá a okrem toho mala všelijakých pochybných milencov. A ešte bola aj Američanka. No a toľko všetci do Eduarda hustili, že je jeho lásky nehodná (okrem reálnych obštrukcií, ktoré im bránili v zosobášení), až si napokon vybral milovanú ženu a na službu vlasti sa vykašľal. Trón odovzdal s veľkolepými slovami, s Wallis sa triumfálne oženil na skromnom obrade a odsťahoval sa ďaleko z dohľadu zvedavých očí na jeden z francúzskych zámočkov.