Celoživotná najlepšia priateľka je poklad, o ktorý sa treba starať a strážiť si ho ako oko v hlave.

Už ma nekontaktuj!!! Lenka neveriaco hľadela na displej svojho mobilu, kde svietila odpoveď od Biby na jej zúfalé pokusy stretnúť sa a porozprávať. Lenka a Biba boli od základnej školy nerozlučné kamarátky. Nerozdelila ich ani vysoká škola, ani prvé, druhé a ďalšie lásky, ani dvojročná Lenkina stáž v Amerike. Otehotneli s polročným odstupom, požičiavali si vankúše na kojenie, autosedačky aj overené babysitterky. Držali spolu, aj keď sa im životy začali sypať. Biba sa rozviedla.

Lenka práve prežívala katastrofický rozchod, keď ju Biba vytiahla von na párty s nejakými basketbalistami. Lenka sa baviť nedokázala, celý večer sa hádala cez esemesky s exom, ktorý sa nechcel dobrovoľne vysťahovať z jej bytu. Nevnímala obdivné pohľady urastených basketbalistov ani pripité hvízdanie a lichôtky na jej adresu. Zato Biba ich vnímala. Lenka potrebovala vypadnúť z toho bytu, takže sa náramne tešila, keď ju onedlho sesternica pozvala do Tatier, ani nie päť kilometrov od miesta, kde prázdninovala Biba aj s čerstvo zbaleným basketbalistom.

Nadšene zavolala Bibe, lenže tá reagovala veľmi čudne. Nechcela, aby tam Lenka prišla, a rozhovor zakončila ráznym upozornením, že chce mať svoje súkromie. Lenka si domyslela, že vo veci bude asi nový frajer, ale verila, že si to niekedy večer pri víne v pohode vydiskutujú. Keď sa na ľavoboku auta zjavili slovenské veľhory, naradostená esemeskovala Bibe, že konečne môže dýchať a že sa na ňu teší.

Odpoveď prišla o dve hodiny: Vyjadrila som sa jasne. Na ďalšie Lenkine čoraz nástojčivejšie a nahnevanejšie žiadosti o vysvetlenie už Biba nereagovala. Nedvíhala telefón a o dva mesiace len odpísala to defi nitívne: Už ma nekontaktuj.

Spolu aj do väzenia

Aj takto extrémne a nezmyselne sa môžu končiť najlepšie priateľstvá na celý život. Zostane po nich väčší kráter v srdci ako po partnerovi. Od mužov akoby sme podvedome očakávali, že nás raz môžu zradiť a opustiť, od priateliek však nikdy. Najmä keď s nami boli celý život na jednej lodi, poznajú naše najskrytejšie tajomstvá, sú takmer členkami našej rodiny. Novinárka a spisovateľka Irene S. Levine, ktorá o priateľstve vedie poradenský blog, tvrdí, že najlepšia priateľka nielenže pozná všetky dôležité historky a udalosti nášho života, ona ich s nami priamo prežíva. Najlepšia priateľka nie je tá, ktorej prvej zavoláme, keď nás zbalia policajti, ona s nami s najväčšou pravdepodobnosťou sedí v tej cele.

Keď zrazu takéto kamarátstvo prestane fungovať, veľmi to bolí, ale nie je to nič výnimočné. Len jedno z dvanástich priateľstiev skutočne vydrží celý život. Lenka sa s Bibou odvtedy stretla len raz, náhodne v reštaurácii. Vymenili si zdvorilostné frázy, silené úsmevy a neisté prísľuby, že sa ozvú. Neozvali sa dodnes, a tak Lenka stále netuší, čo sa vtedy stalo, čo mohlo Bibu doslova zo dňa na deň o 180 stupňov od nej odvrátiť. Má niekoľko iných dobrých priateliek, ale so žiadnou už to nevyzerá na spoločný pobyt v cele predbežného zadržania.

Podobnú skúsenosť, keď medzi dve priateľky vstúpil nový muž, aj keď tá druhá o neho rozhodne nemala záujem, má reklamná textárka Jana. „Moja dobrá kamarátka Danka, a zároveň aj moja kolegyňa, sa zamilovala do nášho spoločného kolegu,“ vysvetľuje Jana. „Lenže bola vydatá a ja som bola aj ich rodinnou priateľkou. Videla som, čo sa deje, bolo mi to trápne. Ona si najprv ani nechcela priznať, že to už nie je iba čisto kolegiálny vzťah, priateľstvo, ale že sa zamilovala.

Preventívne sa so mnou úplne prestala kamarátiť, aby sme na túto tému náhodou nenarazili. Prestala so mnou hovoriť, chodiť na obedy a tak. Strašne zle som to niesla a roky sa mi s ňou – aj keď som neskôr zmenila robotu – snívalo.“ Stretli sa až po desiatich rokoch, náhodne v meste. Medzitým už Danka bola vydatá za toho druhého. „Bola ku mne veľmi milá, ale ja som vôbec nevedela, ako sa správať,“ hovorí smutne Jana.

Životudôležité priateľstvo

Nečudo, že Jana zle niesla stratu tohto priateľstva. Dobré priateľky, to nie sú totiž len parťáčky, s ktorými môžeme prehýriť noc. Benefity priateľstva sú oveľa závažnejšie a aj vedecky potvrdené. S priateľkami sa veľa rozprávame, smejeme, robíme rôzne aktivity, objímame sa, dotýkame. To všetko zvyšuje tvorbu endorfínu a sérotonínu a znižuje krvný tlak, zlepšuje zdravie a predlžuje život.

Podľa posledných výskumov na Harvardovej univerzite nás silné sociálne väzby ochraňujú pred zhoršovaním pamäti, ktoré prichádza s vyšším vekom. Naopak, sociálna izolácia vedie nielen k depresiám, ale dokonca ohrozuje život. Ako ukázala štúdia z Kalifornskej univerzity, ženy postihnuté rakovinou prsníka majú štyrikrát väčšiu šancu, že na túto chorobu neumrú, ak sú obklopené širokou sieťou priateliek, na rozdiel do pacientok bez blízkych vzťahov.

S blízkymi vzťahmi to ide vôbec poriadne dole kopcom. Podľa sociologickej štúdie z Arizonskej a Duke univerzity majú dnešné ženy v priemere dve blízke priateľky, kým v roku 1985 to boli až tri. Čo je však horšie, až štvrtina žien uvádza, že nemá vôbec nikoho blízkeho, komu by mohla veriť. Čo teda robiť, aby sa z najlepšej priateľky na celý život nestala len prchavá spomienka? Žiaľ, v mnohých prípadoch je celkom prirodzené, že sa naše cesty pomaly rozídu. Študentské priateľstvá bývajú veľmi intenzívne, ale v nasledujúcich piatich rokoch sa pod vplyvom životných zmien prirodzene rozvoľnia.

Stáva sa to vtedy, keď jedna z priateliek začne riešiť úplne iné starosti, má už dieťa a najviac ju trápia detské soplíky a nedostatok spánku, kým druhá by s ňou ďalej do noci chcela tancovať po kluboch, alebo jedna robí kariéru a pracuje dlho do noci, kým druhá si chce hneď po fajronte ešte užívať život, alebo keď sa jedna príliš vzdiali fyzicky – odsťahuje sa na druhý koniec republiky, vlastne stačí aj do vedľajšieho okresu, sociálne – má oveľa vyšší alebo nižší príjem a zrazu sa pohybuje v inej spoločnosti.

Podobnosť rozdielnymi spôsobmi

Základom priateľstva je podobnosť, i keď tú podobnosť realizujeme rozdielnymi spôsobmi. Udržať ho, keď prestaneme zdieľať rovnaké hodnoty a názory na prácu, ambície, manželstvo, rodinu, je naozaj ťažké, ak nie priam nemožné. Priateľstvo môže rásť len vtedy, keď chcú obe priateľky rásť spolu a adaptovať sa na zmeny života tej druhej. Ak aj obe majú ochotu a odhodlanie rozdiely prekonávať, treba sa pripraviť na to, že to už nepôjde samo od seba, že vzniknú nedorozumenia a že nás záchrana priateľstva bude stáť nemalé úsilie a trpezlivosť. Obojstrannú.

Športová trénerka Andrea to vopred vzdala a svoju blízku priateľku zrušila sama a dosť cielene. Obe dlho mali spoločný problém – nemohli mať deti, ale len Andrea našla odvahu ísť do neľahkej adopcie problémového dieťaťa, ktoré si zrazu, zo dňa na deň, vyžadovalo nepretržitú starostlivosť. Doslova na ňu bolo prisaté, nemohla sa vzdialiť ani do inej izby, aby zúfalo neplakalo. Jej kamarátka sa však stále dožadovala chodenia do divadiel, na výstavy a výlety, ako predtým. Andrea si s tým nevedela rady, nemala čas a silu riešiť ešte aj toto, a tak úplne prerušila kontakty. Iná jej kamarátka, tiež bezdetná, to zobrala celkom inak – pomáhala, tešila sa s Andreou, trápila sa s ňou, keď to bolo zúfalé. Túto kamošku má dodnes a je rada, že ju má.

Nezabuchnúť dvere

Ak nám teda uniká priateľka do iných problémov podobne ako Andrea a my nie sme práve typ, ktorý jej bude denne pomáhať s kočíkovaním a prebaľovaním, musíme ustúpiť, zmierniť tlak, uvedomiť si, že sme prišli o parťáčku na babské jazdy. To však neznamená, že ju musíme stratiť úplne, i keď štatistiky sú hrozivé, až 75 percent žien s malým dieťaťom stratí kontakt so svojimi bezdetnými priateľkami. Nielen vo svetle tejto hrozby každá mamička ocení, keď ju raz za čas vytiahneme z jej problémov do svojho sveta a neprestaneme ju volať, ani keď desaťkrát nemôže a jedenástykrát dohodnuté stretnutie zruší pre hnačku dieťatka. Dôležité je nezabuchnúť dvere.

Väčší oriešok je spracovať, ak si naša priateľka našla nového priateľa a namiesto s nami teraz všetko rieši len s ním, len s ním trávi všetok svoj čas. Ak by šlo len o čas, stačilo by počkať, keď sa trochu upokoja hormóny, oni si na seba zvyknú a priateľka zas začne odpovedať na naše volania. Horšie je, že do tohto vzťahu veľmi často vchádza rivalita, ako keď sa narodí mladší súrodenec.

Všetka pozornosť, ktorá pôvodne patrila nám, sa zrazu sústredí na toho malého votrelca. Kamarátka sa môže cítiť previnilo, že nás zanedbáva, a kto už by sa chcel stretávať s niekým, voči komu cíti podlžnosti. Preto by sme ju mali ubezpečiť, že to chápeme a akceptujeme, ale nechceme sa úplne vzdať našich výlučných ženských stretnutí, kde muži nemajú prístup. Možno to zo začiatku nebude chápať, ale časom to veľmi ocení.

Ak si naša najlepšia priateľka nájde inú najlepšiu priateľku, s ktorou zrazu zdieľa svoje problémy, chodí von a na dovolenky, nepanikárme a neberme to osobne. Rôzni priatelia saturujú naše rôzne životné potreby a fázy. Možno je jedna z nás práve v období večierkov a druhá v období plienok alebo naopak. Nerobme scény, nestavajme bariéry, zostávajme v kontakte. A skúsme sa na to pozrieť z tej pozitívnej stránky: novou priateľkou našej priateľky sa rozšíril aj náš okruh dobrých známych.

Vzťahy žijú, niekedy spia, občas asi aj umierajú, menia sa na spomienku – a je to tak dobre. „Na rozdiel od vzťahov s mužmi, kde druhýkrát do tej istej rieky nevstupujem, kamarátky naspäť beriem,“ hovorí umenovedkyňa Magdaléna. „Jednu takú mám a asi je naveky. Momentálne máme už asi rok fázu výlučne mailovej komunikácie, píšeme si aj 20-krát týždenne, stretávame sa len raz-dvakrát do roka.

S inými kamarátkami, ktoré sa stratili a potom sa opäť našli, no priateľstvo ostalo akosi nostalgicky bývalé, to mám úplne rovnako ako s bývalými frajermi: som zvedavá na novinky a prajem len to najlepšie. V ideálnom prípade to vyústi do občasného stretávania, do záchvatu lásky, v ktorom pošlem mail, stretneme sa a ja uspokojím svoju potrebu, a život ide zase ďalej. Mám rada svoje bývalé kamarátky,“ zakončuje tému Magdaléna. Berme si z nej príklad a majme sa rady!