Natália sa stala šéfovou SEXUÁLNOU otrokyňou, doviedlo ju to až k závislosti od... ACH, to NIE!

Ja a Erik. Vysokoškolský pár snov. Túžili sme po sebe, a keď sme sa dali dokopy, neexistovali žiadne pochybnosti, žiadne ALE. Boli sme šťastní a bezstaros­tní študenti a išla z nás obrovská chuť do života. Keď sme si premrznutí za posledné drobné kupovali v bare pri stanici čaj s rumom na zahriatie, čašníčka nám dala ďalšiu rundu grátis. Dodnes sa na tom smejeme. Naším šťastím sme dokázali nakaziť aj iných ľudí.

Po vysokej škole sme sa vzali, nad dieťaťom sme ešte neuvažovali. Chceli sme si užívať jeden druhého, cestovať a mať sa dobre. Všetko vychádzalo podľa plánu. Obaja sme mali skvelú prácu, on v bankovom sektore, ja v reklamnej agentúre. Mohli sme si dopriať istý životný štýl aj kopec zážitkov. Potom však prišlo pokušenie, ktorému sme neodolali. Chceli sme mať ešte viac a draho sme za to zaplatili.

Erik sa v práci vyšvihol, stal sa z neho uznávaný manažér, až dostal ponuku z viedenskej centrály. Dvojnásobný plat a parádne benefity. Jasné, že sme to spolu prebrali, a zhodli sme sa na tom, že sme ešte mladí, zakladanie rodiny nám neutečie a taká ponuka sa neodmieta. Najprv to skúsil s každodenným dochádzaním, no po krátkom čase bolo jasné, že je to príliš vyčerpávajúce. A tak využil ponuku na služobný byt. Vracal sa v piatok večer alebo v sobotu ráno. Prvé mesiace sme sa nevedeli dočkať jeden druhého, potom sme si zvykli. Nemala som dôvod mu neveriť, denne sme spolu telefonovali, no aj tak sa do nášho vzťahu pomaličky vkrádalo odcudzenie. Potom moja šéfka odišla na materskú a ja som dos­tala nového šéfa.

Takéto typy obsadzujú vo filmoch do rolí zlých chlapcov. Takých, pri ktorých rozum hovorí nie, ale telo má opačný názor. Keď sme spolu preberali agendu, zistila som, že má nielen šarm, ale aj v hlave. Prižmúrené oči ma skenovali bez toho, aby mi čo i len gestom naznačil, že ma vníma ako atraktívnu ženu. No ja som ten sexepíl cítila z jeho oceľovosivého pohľadu, zomknutých pier i vône jeho pokožky. Vyostrili sa mi zmysly a o svojej pracovnej náplni som rapotala s takým sebavedomím, že som prekvapila samu seba. Zapôsobila som, cí­tila som to.

Zatiaľ čo pre Erika som bola tým najväčším pokladom, pre Borisa som sa stala zaujímavou korisťou. Keď sme získali vplyvného klienta, šli sme to osláviť. Roztopašná chuť bubliniek v ústach, Borisova ruka pod stolom na mojom stehne. Vzduch medzi nami vibroval sexuálnym napätím. Keď sa okolo polnoci zatváralo, odprevadil ma na taxík. Vtedy padla prvá pusa aj žiadostivé objatie. Cítila som ho napriek vrstve oblečenia. Chcela som, aby sa to stalo. Celú ma to pohltilo a Erika som úplne vytesnila z mysle. Akoby vôbec neexistoval. Odviezli sme sa do Borisovho bytu.

Ešte dnes mám tú scénu pred očami. Kľačím nahá na kožušinovom koberci, on sedí na sedačke oproti mne s rozopnutými nohavicami a ja plním jeho priania. Je vizuálny typ, do varu ho dostáva pomalé vyzliekanie a moje nahé telo, očami sleduje každý jeho kúsok. Hovorí o svojich túžbach a ja ho na slovo poslúcham. Nehanbím sa. Chcem uspokojiť seba aj jeho, to jediné je teraz dôležité. Nakoniec sa milujeme, divo, žiadostivo. V živote som nezažila taký prudký nával orgazmu, a to som si myslela, že sme s Erikom nádherne zohratí.

Na druhý deň je to iné. Do mojej mysle, srdca aj prítomnosti sa vracia Erik. V noci pri ňom nemôžem zaspať. Ako môžem ležať vedľa milovaného človeka, ktorého som tak odporne zradila? Takto to pokračuje mesiac, potom druhý. S Borisom sa stretávame každú stredu, vždy v utorok sa preberiem zo strašnej depresie, aby som bola pripravená vyhovieť svojmu milencovi. Stávam sa jeho otrokyňou, chcem mu povedať, aby sme to skončili, no nakoniec to nespravím. Má v sebe niečo, čo mi káže poslúchať a plniť jeho predstavy. Naše stretnutia majú spoločného menovateľa, po sexe mi je do plaču a chcem sa vrhnúť do náručia Erikovi.

Erik ma nespoznáva, hovorí mi, že som sa zmenila. Dám si predpísať lieky na spanie aj antidepresíva. Od celej situácie získavam odstup, no výčitky svedomia sú rovnaké. Vďaka tabletkám môžem aspoň spať. Uvedomím si, že som už len tieňom samej seba. Ovláda ma túžba alebo ju len predstieram v snahe páčiť sa svojmu milencovi? Alebo sú na vine antidepresíva, ktoré znižujú žiadostivosť? Uvedomím si, že sa nenávidím. Nenávidím aj Borisa, a keď cez víkend uvidím Erika, venuje mi ustarostený a lásky­plný pohľad. A ja už viem, čo mu­sím urobiť.

V pondelok dávam bezodkladnú výpoveď. Boris chce so mnou hovoriť, všetko mu vysvetlím. Ako to, že necítil moje trápenie... Erikovi sa so všetkým priznám, nevedela by som pri mojej spriaznenej duši žiť s takou čiernou škvrnou na srdci. Už istý čas žijeme oddelene, hovorí, že ma stále miluje, ale nechce ma vidieť, veľmi som ho zranila. Hľadám silu, aby som si vedela odpustiť. Pomocou terapeutky sa snažím túto skúsenosť vnímať ako lekciu od života, skúsenosť. Viem, že som prišla o to najdrahšie. Chcem ho späť. Chcem každý deň zaspávať vedľa neho už navždy. Verím, že sa vráti. Tentokrát ho nesklamem.