Nechce si vás vziať? Prestaňte sa mlčky zhrýzať a konajte!

V čase, keď sa štyridsiatnička Hana narodila, bola by ako nikdy nevydatá jednou zo štyroch žien pod päťdesiat rokov a ľudia by sa na ňu pozerali cez prsty ako na starú dievku. Dnes je žien, čo nikdy neboli vydaté, vo vekovej kategórii pod päťdesiat polovica. Neznamená to, že všetky sú osamelé, bez partnerov či bez detí. I keď neexistujú žiadne oficiálne štatistky, koľko žien žije v dlhodobom partnerskom vzťahu bez sobáša, veľa napovedia čísla o deťoch narodených mimo manželstva.

V 80. rokoch sa na Slovensku rodilo mimo manželstva iba asi 7 % detí, pričom až 45 % neviest sa „muselo“ vydávať. V roku 2001 bolo 39 % tehotných neviest a 19,8 % detí narodených mimo manželstva. Dnes sa mimo manželstva rodí celá tretina všetkých novorodencov.

„Keď som bola mladá,“ spomína tridsiatnička Radka, „tak som si trochu úchylne predstavovala, že si od každého partnera nechám urobiť dieťa a budem si tú perepúť vliecť životom ako spomienku na moje vzťahy. Ale to som mala asi 19 a trt som o materstve vedela. Bola to len zvrhlá fantázia, v ktorej deti boli čosi ako živé plyšáky, ktoré sa podobali na svojich tatinkov.“

Ani Radka ako dieťa nesnívala, že raz bude nevesta, napriek tomu ju hneď dvaja muži ešte veľmi mladú a naraz požiadali o ruku. Jednu ponuku nebrala vážne a druhú so smútkom odmietla. Bol by to dobrý manžel, ale nemilovala ho a nedokázala si predstaviť manželstvo založené len na pragmatickej úvahe. Najmä však mala pocit, že má ešte celý život a toho správneho muža pred sebou. Tak aj bolo.

„Keď som stretla môjho terajšieho manžela Miša, prestala som chvíľu riešiť manželstvo, chcela som len Miša, Miša, vo všetkých podobách, polohách a stavoch. Po istom čase som chcela aj to manželstvo, lenže on o tom nechcel ani počuť. Dosť ma to urážalo a dosť som sa preto trápila. Začala som uvažovať, či by som si nemala na manželstvo a rodinu nájsť niekoho iného, aj keď mu nikto nesiahal ani po členky. Keď to už vyzeralo pomaly na rozchod, proste klasický prechodený vzťah, prikvitlo dieťa a všetko sa otočilo.

V Mišovi sa zapol rodinný model, ktorému chcel celý junošský vek uniknúť, no a vidíte, nepodarilo sa mu to,“ hovorí Radka a dodáva, že sa tu ponúka príslovie trpezlivosť ruže prináša, ale nebolo to ani jednoduché, ani bezbolestné a ani teraz neprežívajú vždy len prechádzku ružovou záhradou.

Tehotenstvo je jedna z posledných vecí, čo ešte mnohých unikajúcich junochov i mladuchy do manželstva predsa len dotlačí, ale čoraz spoľahlivejšia antikoncepcia a zodpovedný prístup k sexu zasadzujú aj tomuto tlaku smrtiacu ranu. V každom prípade, na to, aby sa človek stal rodičom, sa dnes nemusí sobášiť, nezaváži dnes už ani argument, že to treba vykonať aspoň dodatočne kvôli dieťaťu, aby sa necítilo trápne, keď sa ho spolužiaci budú pýtať, prečo má iné meno ako rodičia. Pri súčasnom nepriaznivom pomere jeden rozvod na dve manželstvá, stúpajúcom trende nemanželských detí a móde nechávať si aj za vydata dievčenské meno začne byť čoskoro raritou skôr opačný prípad, keď sa rodičia budú volať rovnako ako deti.

Ak v spoločne žijúcom páre neprichádza otázka manželstva na pretras ani s úvahami o potomstve, často prichádza s úvahami o spoločnej hypotéke. Niečo o tom vie programátorka Lenka. So svojím priateľom si kúpili byt. Keďže neboli zosobášení, tak na jeho meno. Ona do bytu vložila všetky svoje úspory, on si vzal hypotéku. A v tej chvíli pocítil volanie srdca za inou ženou, s Lenkou sa rozišiel a prestal platiť hypotéku. Lenke hrozila exekúcia a vysťahovanie, byt nemohla ani predať. Štyri roky trvalo, kým sa s ním dokázala ako-tak a pre ňu veľmi nevýhodne dohodnúť na finančnom vyrovnaní.

Usporiadanie právnych, majetkových aj sociálnych záležitostí medzi dvoma manželmi je zákonmi oveľa dôkladnejšie ošetrené ako v prípade nezosobášeného páru. Ale nikto sa predsa nebude sobášiť s vidinou ľahšieho rozdelenia majetku po rozchode. Aj v prípade, že nehrozí rozchod, nie je však ten sobášny list ešte celkom na zahodenie. Uľahčuje komunikáciu s úradmi a inštitúciami, manželia majú právo na informácie o zdravotnom stave partnera a podobne. Iste, toto všetko sa dá zariadiť aj veľmi podrobnou partnerskou zmluvou, ako to radia mnohí konzervatívci homosexuálom, ale predstava, že dvaja slobodní ľudia pôjdu spolu zmluvne usporiadavať svoj slobodný vzťah, je ešte odtrhnutejšia od súčasnej reality, ako že predsa len prekonajú odpor k formalitám a zosobášia sa.

Deti, majetky, právnici, problémy, ale kde zostala láska? Nemal by to byť jediný dôvod, prečo vstupovať do manželstva? Nuž, dôvod to je, a krásny, len nemá tú donucovaciu silu ako deti, majetky či bigotní rodičia niekoho presvedčiť, aby zmenil aktuálne pohodlné status quo. Na lásku netreba papier, budú vám tvrdiť mnohí nezosobášení a len ťažko budú načúvať radám skúsených žien, napríklad Veroniky, ktorá po dvadsiatich rokoch manželstva tvrdí, že manželstvo je pre ňu príležitosť prekonávať samu seba deň po dni, a čím dlhšie to trvá, tým je to lepšie. Aspoň zatiaľ.

Jej kamarátka Tereza hovorí, že je dobre byť vydatá, aby ste mali svedka svojho života, a tiež že svadba je významný predel v živote, ktorý aj symbolicky oddelí pohnutý život bez záväzkov. Pragmaticky k tomu dodáva: „Som vydatá, lebo mať dve deti za slobodna v štyridsiatke je menej cool ako byť slobodná matka v dvadsiatich šiestich. A tiež je dôstojnejšie byť prvou manželkou muža než jeho dvesto tridsiatou treťou frajerkou.“ Aký je jej návod, ako dostať takého skúseného muža pred oltár?

„Dala som jasne najavo, že sa vydať chcem a chcem mať ešte jedno dieťa. Môjmu vyvolenému sa najskôr nechcelo, ale potom pocítil, že by som možno aj išla inde, kde by som sa vydala a porodila, a tak si ma teda zobral a dieťa urobil on.“ Tereza si myslí, že ak žena pocíti predsa len potrebu sa vydávať, darmo bude romanticky čakať, že ten jej po rokoch súžitia zrazu pocíti potrebu pokľaknúť pred ňu s prsteňom, lebo to sa deje častejšie vo filmoch než v živote. Takže radí jasne formulovať svoje očakávania, nie mlčky sa zhrýzať.

„Nemám nič proti svadbe, len mám paniku z takého toho verejného ošiaľu s hosťami a so závojom a s koláčom. Asi to bude tým, že som istý čas pracovala pre jeden krásny prímorský hotel a po čase sa moja funkcia nejako zopsula na svadobnú koordinátorku, pretože sa tam každý víkend konala svadba. Bolo to pred 15 rokmi, ale spamätala som sa z toho až teraz. Svadby, tak ako Vianoce, z nás niekedy vedia vytiahnuť len to najhoršie,“ hovorí manažérka Tina, aktuálne tehotná a bez partnera, ktorý sa zľakol zodpovednosti a ušiel kamsi do sveta. Tina naráža aj na ďalšiu podstatu svadby súvisiacu s rodinnými tradíciami.

„V našej rodine sú všetci rozvedení a nie raz. Prastarý otec dokonca šesťkrát. Manželstvo mi vždy prišlo ako zbytočná strata času na všetky tie papierovačky okolo svadby a potom rozvodov. Myslela som si, že budem s mužom nezosobášená a budeme mať možno dieťa. Zostalo mi len to dieťa, ale rozhodla som sa nezanevrieť na manželstvo, zostať pozitívne naladená, lebo zatrpknutosť je sviňa plazivá a ja nechcem skončiť koncentrovaná len na kariéru a dieťa.“

Ak mnohé z dnešných žien vyrastali v nefunkčných a nasilu udržiavaných alebo, naopak, v rozvedených rodinách, možno si ani neuvedomujú, že to je jeden z podvedomých dôvodov, prečo si volia radšej partnerské fungovanie na dobrovoľnej báze. Spomínaná Radka tvrdí: „Človek musí byť na vydaj disponovaný a musí mať aj takto disponovaného partnera. Keby bol môj partner z rozbitej rodiny, prípadne mal problematické vzťahy s rodičmi, ktovie, či by som sa do vydaja hrnula.

Lenže všetky moje vážne vzťahy boli výlučne s mužmi, ktorí majú k svojim rodičom a súrodencom blízko. Takže asi po tom solídnom rodinnom základe vyslovene idem a zdá sa mi sexi.“ Svoj vlastný rodinný základ už nezmeníme, ale môžeme sa o to pokúsiť, s papierom či bez, aspoň kvôli svojim deťom a ich budúcemu šťastiu.