Nechutné, čo som spôsobila sestre: Zviedla som jej frajera, TOTO mi urobil v jej vlastnom byte

Vždy som sa v spoločnosti sestrinho frajera cítila zvláštne. Žiarlila som, aká bola pri ňom Janka šťastná. Mala som len 16 a bola som hlúpa pubertiačka, ale už vtedy som myslela na to, že Peter by sa ku mne hodil oveľa viac ako k nej. Roky sa nič nestalo. Ja som až teraz, v 22 rokoch, začala aktívne randiť a oni sa naďalej zbližovali. Jedného dňa sa však všetko zmenilo. Celá uplakaná som bežala do Jankinho bytu, práve som sa rozišla s priateľom. Namiesto sestry mi otvoril dvere Peter.

Uvaril mi čaj a ja som mu zatiaľ porozprávala, čo sa mi stalo. Pristúpil ku mne a priateľsky ma objal. Hanbila som sa, ale čím pevnejšie ma držal, tým viac som si uvedomovala, že v skutočnosti túžim po bozku práve tohto muža. A stalo sa, čo sa nemalo stať.

Pozrel sa mi do očí, ja som tie svoje zatvorila a ďalej si už pamätám len jeho pery a jazyk, jeho úžasnú vôňu a ruky, ktoré ma držali tak pevne a silno, až som sa odvážila pomyslieť na to, aké by asi bolo, keby ma tak držali stále... V tom sme začuli sestrine kroky na chodbe.

Včas sme sa od seba odlepili a Janka si, našťastie, nič nevšimla. Sľubovala som si, že sa to už nikdy nezopakuje. Napriek tomu sme si s Petrom akosi vždy našli cestu k sebe... Janka chodila každý utorok na nemčinu a ja som navrhla, že sa im postarám o večeru.

S Petrom nás k sebe priťahovala neuhasiteľná túžba. Nedokázali sme proti nej bojovať. Cítili sme, že by sme mali odolávať, nepodľahnúť, vyhýbať sa vzájomným dotykom, ale... Nešlo to! Nedalo sa to zastaviť. Neboli sme ani trochu šťastní, obaja sme trpeli príšernými výčitkami svedomia, ale to pokušenie bolo skrátka príliš veľké.

Milovali sme sa vášnivo a neskrotne. V Jankinej posteli. V Jankinej obývačke. V Jankinej kuchyni. Ach, zneuctili sme celý jej byt! Ale bolo to nádherné... Chvíle strávené s Petrom v intímnom objatí budú navždy patriť medzi to najúžasnejšie, čo som kedy zažila. O pár týždňov sme sa pokúsili vrátiť do reality.

Našla som si nového priateľa a Peter požiadal Janku o ruku. A potom mi jedného dňa niekto zaklopal na dvere. Bol to Peter. Povedal, že s Jankou zrušili zásnuby. Vraj to tak bude lepšie. Rozlúčil sa a chcel odísť. Ja som si ho pritiahla k sebe a začala som ho vášnivo bozkávať.

Bolo to naše posledné milovanie. Keď som za ním zatvárala dvere, srdce mi krvácalo. Vedela som, že ho už nikdy neuvidím, že zmizne z môjho aj sestrinho života. Ale obaja sme vedeli, že to tak musí byť. Dodnes som naňho nezabudla. Nedokážem sa úprimne zamilovať, akoby som podvedome stále čakala na jeho návrat. Nechcem to vysloviť nahlas, ale moje srdce vie, že Peter bol láskou môjho života.

Andrea