Ich intímny život bol kvôli deťom na bode mrazu, ale riešiť to NEVEROU? Lucia mu to ODPUSTILA

Vydávala som sa pred ôsmimi rokmi. S Petrom sme sa dohodli, že budeme mať dve deti, a tak sa aj stalo. Deti sa narodili rok po sebe, takže som toho mala vyše hlavy. Deti, nákupy, varenie, upratovanie, no proste zhon, ako sa patrí pri dvoch malých deťoch. Tak sa niet čomu čudovať, že som Petra odsúvala na druhú koľaj, nemala som už naňho toľko času. Náš spoločný život išiel bokom.

Odkedy sme mali deti, nikam sme nechodili ako pár, ani doma sme si nedali vínko, lebo deti vyžadovali pozornosť aj v noci. Často som si iba kradla spánok a únava bola silnejšia ako pomyslenie na sex či intímne chvíle s Petrom. Raz mi Peter oznámil, že cez víkend nebude doma, lebo musí ísť na školenie. Keď sa v nedeľu večer vrátil, všimla som si, že je akýsi čudný. Bol ticho a nevnímal ani mňa, ani deti. Pripisovala som to pracovným problémom.

Večer som sa však opýtala, čo sa stalo, Peter len zavrčal, otočil sa na druhý bok a tváril sa, že spí. Ďalšie dni pokračovali v bežnom zhone a starostiach a napriek tomu, že sa mi Peter zdal nesvoj a nervózny, som nemala čas zaoberať sa jeho problémami.

Až prišiel osudný deň. Peter nevydržal a z ničoho nič sa mi priznal, že na tom školení skončil s jednou kolegyňou v posteli. Ospravedlňoval sa a prosil o odpustenie. Vysvetľoval, že si trochu vypil a kolegyňa sa nezdráhala a on podľahol. Čo som mu na to mala povedať? Nenapadlo by mi, že by ma niekedy podviedol. Dala som mu facku a niekoľko dní som sa s ním nevedela rozprávať.

Veľmi ho ľúbim a uvedomujem si, že náš intímny život bol na bode mrazu, ale riešiť to neverou? Nakoniec sa Peter na pár týždňov odsťahoval k rodičom. Po nejakom čase prišla svokra, s ktorou som mala veľmi dobrý vzťah. Vždy sme sa mohli o všetkom porozprávať a vedela mi aj poradiť. Svokra sa Petra nezastávala, vedela, že urobil veľkú chybu, no na druhej strane mi rozprávala, ako Peťovi chýba rodina, aký je nešťastný a smutný, že sa veľmi trápi, že ak sa nechcem rozviesť, tak nech mu dám šancu. Každý predsa môže urobiť chybu. Dôležité je, či sa z nej vie poučiť.

Uznala som, že má pravdu, a vedela som, že Peter nechce prísť o mňa a miluje deti, ale nevedela som, ako mu začať znovu veriť. No chýbal mi. Aj deťom. Dovolila som, aby prišiel cez víkend za nami. Keď už bol doma, nevyhli sme sa rozhovoru. Už bez emócií to bolo oveľa lepšie, a tak sme sa dohodli, že zostane, ale bude spať na gauči. Peter súhlasil a cítila som, ako ho táto skúsenosť zmenila. Akoby si uvedomil, o čo mohol prísť.

Zrazu chodil z práce skôr domov, venoval sa mne aj deťom, uznal, aké to mám ťažké. Keďže mi začal pomáhať, mali sme aj viac času pre seba. Často navaril, chodil na nákupy, bral deti na prechádzky. Náš vzťah sa akoby nanovo naštartoval a ja som sa mohla o Petra konečne oprieť. Uvedomila som si, že by som lepšieho muža nenašla. Áno, nakoniec som mu odpustila. 

Nie je nevera ako nevera a navyše v každom trojuholníku záleží na aktéroch. Niekedy je to akási nerozvážnosť a „pošmyknutie“, na ktorými sa často pár nielenže dokáže povzniesť, ale vzťah to aj upevní. Inokedy je to len následok pretrvávajúcich problémov, a tak to vzťah definitívne pochová. Toto bol, našťastie, ten prvý prípad a odpustenie je v takom prípade celkom pochopiteľné.

Aj vám sa prihodilo niečo, čo vás zaskočilo? Podeľte sa s nami o príbehy s nečakaným koncom na maile 
ivana.adamcova@newsandmedia.sk! Za uverejnený príspevok vám pošleme darček.
Nezabudnite pripojiť heslo: Nikdy by mi nenapadlo.